Hudba ako umenie je nadstavbou ducha a v živote človeka je dôležitá. Dáva dobrý pocit, uvoľnenie, vyvoláva spomienky a môže mať dokonca blahodarné účinky na zdravie. Hudbu netreba brať ako samozrejmosť, pretože za každým tónom stojí človek. Za každým hudobným nástrojom a za každým notovým zápisom. A je fajn, že existuje toľko hudobných štýlov, pretože každý si môže vybrať podľa vlastného vkusu, príležitosti a nálady. Umeniu treba nechať priestor a užívať si ho. Umením sa treba nechať unášať.
Plávať na vlnách melódie je príjemné pre človeka v každom veku. Či už sú to uspávanky, akustické vystúpenie alebo rockový koncert. Zároveň ma veľmi teší, že aj v našom meste a okolí máme talentovaných hudobníkov. Áno, talent. Každý sa rodí s nejakým talentom, čo sa prejavuje na činnostiach človeka, ktoré mu idú od ruky a darí sa mu v nich. Činnosti, do ktorých sa nemusí nútiť, no pri kontakte s hudobným nástrojom, perom či štetcom sa tieto predmety menia na srdce a umelecký zážitok. Samozrejme, že za mnohým stojí veľa učenia, času a driny, no základom je prirodzenosť. Pretože človek, ktorý sa do niečoho núti, nikdy celkom nebude šťastný. A prekukne to aj okolie.
Remeselník dá hudobnému nástroju telo a hlasivky a hudobník dušu, schopnosť rozprávať príbeh a zanechať v poslucháčoch budúce spomienky.
A ako som spomínal, tak som veľmi rád, že aj naše mesto má v hudbe čo ponúknuť. Jedným z klenotov, ktorý svojim talentom dáva výpovednú hodnotu gitare, je Michaela Regecová.
AKO DLHO SA VENUJETE HRE NA GITARU A PREČO PRÁVE GITARA?
Ku gitare som sa dostala vďaka otcovi, ktorý je sám muzikant. Od detstva bol mojím vzorom, viedol ma k tomu nástroju. Spomínam si, ako sme od mojich 6 rokov každý víkend pozerali koncerty známych kapiel, ako sú Dire Straits, The Eagles, Gary More, Eric Clapton. Bavilo ma to a veľmi som túžila hrať na gitare. Tomuto nástroju sa venujem už 27 rokov.
STE SAMOUK, ALEBO STE SA UČILI POD NEJAKÝM VEDENÍM?
Keď som mala 7 rokov rodičia ma prihlásili na ZUŠ – ku v Spišskej Novej Vsi. Najprv som 7 rokov študovala na už spomínanej ZUŠ v SNV, potom moje kroky viedli na Konzervatórium v Žiline a po 4 rokoch som skúsila ísť na priímačky na VŠMU v Bratislave, kde ma prijali k p. Prof. Jozefovi Zsapkovi. Počas štúdia som učila v ZUŠ v Bratislave. Po ukončení štúdia na VŠMU som nastúpila ako pedagóg na ZUŠ v SNV a neskôr aj na Konzervatórium v Košiciach, kde vyučujem dodnes.
ČO VÁM DÁVA HRA NA GITARU?
Je to pre mňa muzikoterapia. Je pravda, že som vyštudovala klasickú gitaru, ale momentálne sa venujem populárnemu štýlu, ktorý sa nazýva FINGERSTYLE, ktorý predstavuje pre mňa absolútnu slobodu. Touto špeciálnou technikou je možné zahrať akúkoľvek pieseň populárnej hudby. Je jedným z najúžasnejších a zároveň najnáročnejších gitarových štýlov, ktorý umožňuje na jednej gitare vytvoriť ilúziu zvuku viacerých nástrojov hrajúcich súčasne / basu, bicie, melodickú linku a harmóniu / Takáto hra vytvára dojem prítomnosti viacerých hudobníkov, alebo celej kapely. K fingerstylu som sa dostala až po štúdiu na VŠMU, predtým som sa tejto technike nevenovala.
A KEBY NEEXISTOVALA GITARA, NA AKÝ INÝ NÁSTROJ BY STE SI TRÚFLI?
Pravdu povediac si túto skutočnosť neviem predstaviť, ale ak by fakt neexistovala, tak by to bolo asi banjo, alebo dobro/rezonátor/.
AK BY STE SI MOHLI VYBRAŤ KOHOKOĽVEK Z HUDOBNÉHO SVETA A AKÉKOĽVEK MIESTO NA SVETE?
Ak by som si mohla vybrať zo svetovej hudobnej scény, bol by to Tommy Emmanuel – známy austrálsky gitarista. Miesto pre mňa by nebolo podstatné.
AKÝ MÁTE NÁZOR NA ELEKTRONICKÚ POČÍTAČOVÚ HUDBU? NA NOVODOBÝCH RAPEROV?
Nie je to štýl hudby, ktorý by som si pustila do sluchátok, ale príde mi to ako vhodná hudba na akcie pre mladých, pokiaľ sa zrovna páči, čo je otázka vkusu. Nemám problém si vypočuť akýkoľvek štýl od folklóru , jazzu , rap….
MYSLÍTE SI, ŽE MESTO DÁVA NAŠÍM HUDOBNÍKOM DOSŤ PRIESTORU A PRÍLEŽITOSTÍ? ALEBO TO ZACHRAŇUJÚ PODNIKY, KTORÉ UMOŽŇUJÚ HUDOBNÍKOM PREZENTOVAŤ SA.
Myslím si, že mesto nedáva dostatok priestoru hudobníkom v podnikoch a tu v Spišskej Novej Vsi už vôbec. Podniky v SNV nemajú záujem o hudobnú produkciu, čo si myslím, že je škoda. Ale zase chápem momentálnu situáciu, aj umelecký aj gastro sektor má dosť náročné obdobie v dnešnej dobe. Hrávam väčšinou v Tatrách po hoteloch, reštauráciách a skôr na strednom a západnom Slovensku.
S KÝM BY STE SI CHCELI ZAHRAŤ A NA AKOM MIESTE?
Myslím si, že tento sen sa mi už splnil a hneď 2 krát. Vždy som si chcela zahrať s nejakým známym umelcom, mne sa pošťastilo zahrať si koncert s Vašom Patejdlom a neskôr aj s Jurajom Burianom. Rada si zahrám s hocikým, kto miluje hudbu tak ako ja, je jedno či to je môj žiak, alebo nejaký muzikant, hlavné je, že nás to baví a prináša nám to potešenie.
KDE SA VÁM ZATIAĽ HRALO NAJLEPŠIE?
Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať . Pre mňa nie je dôležité miesto kde hrám, ale naplniť srdcia radosťou ľuďom, ktorí sa prišli pozrieť na koncert. Najväčším úspechom pre umelca je potlesk publika.