Dnes ráno to vyzeralo, že celý deň presedím doma a budem počúvať dážď klopať kvapkami na sklenené výplne okien. No nakoniec sa trochu vyčasilo a oteplilo. A tak som s kamarátom vyrazil prejsť sa na Turzov do Gelnice. Neviem prečo, ale toto miesto do mňa vždy dá pokoj a uľaví sa mi. Ak ovšem nevidím plechové, plastové a papierové dôkazy toho, že tu chodia aj iní ľudia.
Aj dnes som tam nebol sám. Na lavičkách posedávali ľudia, rodiny s deťmi, mladé páriky. To bolo fajn, pretože sa okolím neozýval vresk, ani nadávky. Aj dnes bolo vo vode vidieť množstvo rýb a pri brehu žaby. Nikdy predtým som si ich tam nevšimol a tak som si ich musel nafotiť. Mám rád tieto zázraky prírody, ktoré bohužiaľ často dopĺňajú aj “zázraky” človeka v podobe odpadkov, zničených informačných tabúľ, polámaných lavičiek, či ohnísk, napriek zákazu zakladania ohňa. A nedá sa chodiť do prírody stále iba so sáčkami a pratať po týchto odporných bytostiach bordel. Ja chodím do prírody relaxovať. Stále sa však zamýšľam nad tým, čo ľudí vedie k tomu, aby ničili veci okolo seba, aby lámali prístrešky a lavičky v prírode, aby tam nechávali odpadky. Alebo čo si musia myslieť, keď tie odpadky nechajú v ohnisku. Že to zmizne? To fakt nemôžeme po sebe zanechávať pekné miesta aj pre iných?
Na druhej strane ma potešilo vidieť, ako rodičia a starí rodičia berú svoje deti a vnukov do prírody a poučia ich, ako sa tam majú správať. Čo sa smie a čo nie. Ukazujú im, ako to v prírode chodí, aké rastliny môžu vidieť okolo, aké ryby plávajú v jazierku, ako vzácne sú včely, alebo aj aké kamene ležia na brehu. Ukazujú im rôzne drobnosti a detaily, kolobeh života a ako dôležité je chrániť prírodu a životné prostredie.
Niekto budúcim generáciám zanecháva bordel, niekto poznatky, zážitky, pekné a náučné chvíle v prírode.