Osamelosť
ma už ohlodala do špiku kosti.
Pohľadom mi našepni,
že si tu pre mňa
a vytrhni ma z jej pazúrov.
Potom,
z deravého vrecka vytiahnem
pokrčenú dušu,
z ktorej zložíme si aeroplán,
čo zanesie nás tam,
kde slnko nevychádza.
Ostaneme navždy
zahalení tmou intimity
nášho sveta,
kde sú sny nesmrteľné
a imúnne voči ranným lúčom reality.
Postavíme si svoje
privátne nebo,
kde bude hriechom nemilovať sa.
Budeš mojou spásou tu a teraz.
Pohľadom mi našepni,
že si tu pre mňa,
odnes ma preč,
do nášho neba.