Diegove básne: Cesta osamelého

V šedi plaziacej sa po zemi
nachádzam slobodu.
Čiary mi naliehavo utekajú naproti,
aby mi pripomenuli,
že sa rútim skrz časopriestor.

Za romantickou scénou
zapadajúceho slnka
už noc spúšťa tmavú oponu,
našepkáva mi,
že si z kalendára môžem
odtrhnúť ďalší list.

Život je jednosmerka,
v ktorej nedočkavý blázon čas
hltá kilometre našej pominuteľnosti
a nedá sa zabrzdiť.

Tmavou samotou
svietim si halogénmi
z viery v okrídlené frázy o láske
no niet ženy,
čo by dotankovala moje smädné srdce.

Cesta osamelého životom…

Zdieľaj to