Neviem si ani predstaviť, aké to musí byť s autistickým dieťaťom ťažké a koľko pozornosti a úsilia si vyžaduje. No to, že sú iní, neznamená, že sú menejcenní alebo horší. Majú svoj svet, svoje vlastné vnímanie okolia, ľudí, farieb, zvukov, udalostí. A nemáme snáď na to právo všetci? Nikto sa na svet nepozerá správne, ani nesprávne. Každý ho vidí po svojom. A každý sa s nim vyrovnáva ináč.
Zároveň ma mrzí, keď im nejaký ignorant dokáže nadávať do retardov iba kvôli tomu, že autisti majú svoj vlastný spôsob na vyjadrenie radosti, smútku, strachu, nepokoja. Že to dávajú najavo ináč a ich komunikácia je odlišná.
A čo na to slávne osobnosti, u ktorých sa prejavila porucha autistického spektra, vrátane Aspergerovho syndrómu?
Albert Einstein
Andy Warhol
Tim Burton
Daryl Hannah
Courtney Love
Dan Aykroyd
Susan Boyle
Charles Darwin
Thomas Jefferson
Carl Jung
Franz Kafka
Gustav Mahler
Hans Christian Andersen
Isaac Newton
Lionel Messi
Ludwig van Beethoven
Mark Twain
Nikola Tesla
Richard Strauss
Thomas Alva Edison
Vincent Van Gogh
Wolfgang Amadeus Mozart
Woody Allen
Odpisovanie? Menejcennosť? Nadávky? Výsmech? A čo tá hudba, umenie, obrazy, sochy, literatúra, góly, vynálezy, genialita? Autisti nie sú príšery, ani terče zosmiešňovania. A tým, ktorí sa o nich starajú, vedú ich a snažia sa, aby tu bol svet aj pre nich, patrí obrovský rešpekt.
Prečítal som veľa článkov o autizme a veľa som sa o tom dozvedel. Že každý človek má úplne jedinečnú formu autizmu a aj ako zvládajú/nezvládajú vonkajšie podnety, okolie, ostatných ľudí. Ako u nich pracujú jednotlivé zmysly. A v jednom z rozhovorov s odborníčkou bola pekná myšlienka: “Keď mala moja dcéra asi 8 rokov, opýtala som sa jej, čo z jej pohľadu znamená autizmus. Kto je to ten človek, ktorý má autizmus? Odpovedala, že je to niekto, kto sa chová divne, ale neznamená to, že nemôže byť kamarát.”
Minule ma napríklad zarazilo, ako ľudia podľa videa dokážu zosmiešniť osobu s tikmi alebo nekontrolovateľnými prejavmi, výkrikmi, pohybmi, nazvať ju feťákom a podobne, tak ako to bolo v prípade dievčiny z pražského metra, ktorá sebou šklbala a všeličo vykrikovala. A pritom žiadne drogy. Tourettov syndróm.
Na záver pár zaujímavostí o autizme, ktoré som našiel na internete:
Autizmus postihuje cca 21,7 miliónov ľudí na celom svete, pričom chlapci majú 5x väčšiu pravdepodobnosť autizmu, než dievčatá. Príznaky autizmu sa dajú zistiť jedine na základe správania, nie sú na to prístroje, ani meracie zariadenia. Autizmus je na celý život a nedá sa liečiť.
Dočítal som sa taktiež, že autisti si napríklad nezívnu, aj keď ľudia okolo nich zívajú. Ak je nejaký vzorec správania u bežných ľudí častý, tak je menej pravdepodobný u autistov.
Existujú kiná, označené ako AFS – Autism Friendly Screening a vyznačujú sa nižšou zvukovou hladinou, tmavším prostredím a slabším osvetlením obrazu. Taktiež si môžu priniesť vlastné občerstvenie a jedlo.
Poniektorí stále veria, že autizmus spôsobuje vakcinácia, napriek tomu, že doktor, ktorý túto spojitosť predstavil, prišiel o licenciu, pretože vraj pre toto tvrdenie sfalšoval údaje.
A ako sa k práci s autistami vyjadrila moja známa? “Niektorí ľudia povedia, že je to ťažká práca. Ja poviem, že je nádherná. Sú to výnimočné deti, výnimoční ľudia. Možno nerešpektujú náš svet, keďže majú tej svoj vlastný – tú svoju bublinku, no popravde chcela by som aspoň na chvíľu vniknúť do toho ich. Pre mňa je to zázračná krajina. To nie my učíme ich, ale oni učia nás, zastaviť sa a všímať si detaily. Možno sa nesprávajú tak, ako sa očakáva, ale čo je dnes správne a čo nie?
Vyštudovala som špeciálnu pedagogiku a veľa sme sa o tom učili. Veľa vecí je však v praxi úplne inak, pretože každé dieťa je individuálne. Pracujem v tejto oblasti veľmi krátko na to, aby som sa vyjadrila nejako odborne, no pár skúseností a pocity už mám. A aj za tento krátky čas mi to do môjho života vnieslo krásu, ktorú som predtým nepoznala.
Každý deň s nimi je pre mňa iný a táto práca je pre mňa veľmi zaujímavá. Je pre mňa obrovským darom byť ich súčasťou a zažívať s nimi rôzne situácie, učenie … . Nie je to pre mňa povolanie, ale poslanie a vždy budem tvrdiť, že práve autisti ma v živote veľa naučili. A musím spomenúť, že mám neskutočne obrovský obdiv voči rodičom týchto detí. To oni sú hrdinovia.”
Čo dodať na záver? Autizmus je porucha vývinu osobnosti, ktorá sa prejavuje predovšetkým v oblasti komunikácie, sociálnych vzťahov, predstavivosti, záujmov a aktivít. Príde mi, že je to však častý problém aj u “zdravých” ľudí. Hľadajme, čo máme spoločné a snažme sa ich pochopiť.