Deň nezadaných je čínskym sviatkom. To podľa tých jednotiek v dátume. 11.11.
Niekto nájde spriaznenú dušu a niekto nie. Niekto ju hľadá a niekto chce byť radšej sám. Niekto zdieľa svoj životný príbeh s partnerom a niekto si radšej chce užívať slobodu. Niekto už lásku stratil a nedokáže nikomu ďalšiemu dať svoje srdce. Pretože sa asi nedá donekonečna na vlastnej koži testovať, kto je ten pravý. Ani začínať stále od začiatku. A pre mnohých je byť single istotou, že ich nikto neoklame ani nepodvedie. Vyhne sa im však aj všetko to pekné, čo si nedokážu dať sami.
Keď vidím, ako sa poniektorí ľudia k sebe správajú, ako serú na rodinu, na deti, ako si klamú, sú si neverní, rozchádzajú sa za malichernosti, robia si napriek, tak mi je zle. A mrzí ma, čo všetko dokáže urobiť človek človeku, ktorý ho miluje.
U mnohých ľudí je srdce čiernou skrinkou stroskotaných vzťahov a poslednú haváriu neprežila ani nádej. No žiť treba ďalej. A možno nie je každému súdené s niekým byť. Mnoho ľudí je nezadaných a užívajú si ten čas aj tak. Chodia do kina, do parku, venujú sa záľubám, pracujú, študujú, bývajú aj zaspávajú sami. Poniektorí využívajú erotické služby alebo si kúpili silikónovú pannu, pretože tiež majú svoje potreby. A kto si berie silikónovú pannu so sebou aj do spoločnosti, napríklad do reštaurácie alebo do baru, tak ušetrí. Pretože tá nemá nehybná panna si nikdy nič neobjedná.
Každopádne, byť nezadaný neznamená byť osamelý. Pretože existuje rodina, priatelia, kolegovia… .
A viete čo? Ani sa nedivím, že mnohí ľudia sú radšej sami.
Ráno sa prebudíš a už vieš, že si ušetril. Peniaze, benzín, nervy, čas. Všetko to venuješ niekam inam. Na prácu, záľuby, rodinu, kamarátov. Aj keď si uvedomuješ, že nič z toho ti nedá pocit zamilovanosti a ani aké to je byť milovaný. Nič z toho ti nedá vášnivé bozky, objatie, zdieľanie jednej postele, vlastnú rodinu. Doba však praje bezcitnosti, klamstvu a cudzoložstvu, pretože je to vraj tak v móde. Vraj za to môže doba. Úbohá výhovorka. Doba predsa nemá srdce, krvný obeh, názor, myšlienky, hlas, charakter, penis, vagínu, ani svedomie. To my. Doba je iba časový úsek, v ktorom žijeme a vraj najlepšie, ako vieme. Je ale naozaj najlepšie pre nás mať vzťahy, založené na majetku, spoločenskom uznaní, sexe a zbieraní trofejí? No bezcitní a bezohľadní ľudia nemajú radi, keď sú milovaní, zahrňovaní telefonátmi, správami, darčekmi, pozornosťou. Celé je to pre nich obťažujúce, ako pocit hovna na podrážke. Netušia ale, že to hovno stojí v ich topánkach. Využívajú každú príležitosť na sex a súložia medzi sebou ako dva o seba plieskajúce kusy mäsa, pretože im to dáva pocit, že za niečo stoja. Že sú niekým. V autách, výťahoch, na verejných záchodoch, schodiskách, stoloch v práci a nazývajú to kamarátskou výpomocou. A keď už sú stokrát použití a genitálie majú vyťahané, ako bezdomovec sveter, tak zrazu zatúžia byť niekým milovaní. Získať oporu a istoty. Lezú poznačení tou špinou do vzťahov pomocou klamstiev o citlivosti a pochopení, no nevedia city dávať, ani prijímať. Hrajú svoje životné herecké role, no nedôverujú a nie sú dôveryhodní. A ani nevedia, že je to pre vzťah dôležité. Nevedia, že od vzťahu nemôžu iba očakávať a brať z neho, ale musia mať taktiež čo ponúknuť a očakáva sa od nich viac, než len prázdne slová. No nevedia to, pretože tým desiatkam – stovkám sexuálnych partnerov boli ľahostajní a tak si myslia, že ten chlad je normálny.
Aj keď možno partnera nehľadáte a vyhovuje vám byť single, tak vám prajem, aby ste našli niekoho, kto bude váš život dokonale dopĺňať a dá vám lásku, pozornosť, pocit bezpečia, domova, uvoľnenia, istoty. Niekoho, komu sa budete môcť absolútne oddať, bez pretvárky a maskovania svojich nedostatkov. Tie sú totiž len vaše a sú neodmysliteľnou súčasťou vašej jedinečnosti.
Zároveň prajem veľa sily tým, ktorí nevedia nájsť odvahu opustiť upíra, ktorý sa živí ich slzami a nešťastím. Tým, ktorí si neuvedomujú, že môžu mať oveľa viac, ako uspokojenie sa so stálou hladinou nenaplnenia a bolesti. Tým, ktorí majú pocit, že ich vzťah nenapreduje, stojí na mieste a hromadí sa v ňom pocit bezradnosti a beznádeje.
Pretože často sa predstavy nenaplnia a výsledkom je niečo úplne iné. Ružové obláčiky nechutia ako cukrová vata, ale majú často pachuť sĺz, sklamania, faciek, strachu, ponížení … .
Mnohé ženy chcú byť princeznami vo svojich vysnívaných rozprávkových životoch, no nie vždy sa to splní a narazia nosom na bezsennú realitu. Síce si niekoho nájdu, no pocit kráľovnej si neužijú. Stanú sa z nich častokrát iba slúžky, osobné kuchárky, hromozvody tyranov, erotické pomôcky, boxovacie vrecia, trofeje sukničkárov, osamelé pestúnky a vychovávateľky, terče ponižovania, zhadzovania a klamstiev. Otravy, ktoré nedoprajú chlapom flákanie, pijatiku, nezodpovednosť a neskoré príchody domov.
Mnohí chlapi by taktiež chceli byť hlavnými postavami vo svojom príbehu o nebojácnych šuhajoch, osloboditeľoch, rytieroch v jasnej zbroji, či ochrancoch, ktorí si tiež zaslúžia úctu, pekné slovo a pohladenie. No mnohokrát sa z nich stanú živé vibrátory, peňaženky, terče výčitiek a posmeškov, osobní šoféri, niktoši v očiach svokrovcov a automaticky tí zlí pri súdení sa o deti. Bytosti, ktoré nesmú ukázať slabosť, únavu, slzy, bolesť a strach. Tí, ktorí platia účty, pitie, obedy, večere, dovolenky, vstupné a sú nahraditeľní, keď im začnú ubúdať sily, alebo sa im zmenší bankové konto.
A takto si vzájomne muži a ženy ničia ilúzie o živote, láske, vzťahoch a pritom všetky tie naivné predstavy o kráse, romantike, nehe a zdieľaní pekného života so svojim partnerom nie sú nemožné. Mnohí to našli a v šťastí si to užívajú.
Čím to je, že niekto áno a niekto nie? Mnohokrát totiž sú ľudia spolu kvôli vzhľadu a kvôli tomu, čo povie okolie. A počul som už aj tvrdenie, že “ešte som nevidel, aby niekto niekoho zbalil na povahu”
Že nie?
Všetko nie je iba o vzhľade. Ani o penisoch a vagínach. Ani o napichaných svaloch či zmachlených ksichtoch. Existujú aj ľudské vlastnosti, čaro osobnosti, charizma. Ľudia, s ktorými nikdy nie je nuda, majú v sebe iskru a nákazlivú chuť do života. Ľudia, s ktorými si je čo povedať a s ktorými je možné zdieľať rovnaké názory, pohľad na svet, záľuby. Ľudia, ktorí nechcú toho druhého vyžmýkať z mladosti a sviežosti a keď sa objavia prvé vrásky, únava, či problémy, tak ho odkopnú. Ľudia, ktorí sa nájdu skrz spoločné záujmy, alebo sa zblížia pri rôznych životných situáciách.
Nie vždy ide iba o vzhľad. Čo všetky tie slepecké páry? Čo hendikepovaní ľudia? Čo chorí, zjazvení, pokrivení, plešatí, s veľkým nosom, odstávajúcimi ušami, krivými zubami, či pár kilami navyše? Čo myslíte, čím zaujali toho druhého a kvôli čomu sú spolu?
Nie všetci hľadajú niekoho iba na tú chvíľku, počas mladosti. Iba kvôli kráse, sviežosti, pružnosti. Mnohí chcú vedľa seba niekoho, kto s nimi ostane navždy. Nie pre všetkých je dôležitý zmachlený ksicht a napichané svaly. Nie každého zaujímajú umelé nechty, mihalnice, umelé prsia, umelé pery, umelé bicepsy, hodinky, retiazka. Nie každý chce iba sex, bez štipky zodpovednosti. Nie každého zaujíma iba tá nastajlovaná schránka. Nie všetci sú iba kusy mäsa, ktoré k sebe hľadajú ďalší kus mäsa, aby mohli o seba bezcitne plieskať v posteli. Mnohých zaujíma viac.
Mnohí si uvedomujú, že keď niekto stratí zdravie, mladosť, plodnosť, ochrnie, oslepne, ohluchne, vypadajú mu všetky zuby, alebo zrednú vlasy, tak sa z neho nestane iný človek.
Vidíme to v tých všetkých šťastných dlhoročných pároch, aj v starobe. Pretože…
Ten starec je stále tým istým chlapcom, ktorý behal za loptou, naháňal sa po lúke, chodil na túry, tancoval na diskotéke, vystrájal po baroch, športoval, zdvíhal sa na hrazde, bil sa, vystreľoval na strelnici ruže. Stále je to ten istý chlapec, ktorý skúšal s kamarátmi fajčiť pod schodmi, alebo sa flákal po nociach, jazdil ako blázon, zdvíhal činky, predvádzal svaly, hral na gitare.
Tá starena je stále tým istým dievčaťom, ktoré chlapci ťahali za vlasy a o ktoré sa rodičia báli, že skončí v rukách nejakého hajzla. Stále je to to isté dievča, ktoré si plietlo vence z púpavy, spievalo v zbore, hojdalo sa na hojdačke, potilo sa v telocvični a ktoré chlapci špehovali v sprche. Stále je to to isté dievča, ktoré písalo básne, maľovalo obrazy, prečítalo stovky kníh, prechádzalo sa so psom po sídlisku, alebo sa smialo s kamarátkami na lavičke.
Vždy je to ten istý človek, ktorého život sa skladá z detstva, puberty, dospievania, dospelosti, starnutia a staroby.