O STARÝCH GRAFFITI A BLACKBOOKOCH

Svoj GRAFFITI BLACKBOOK si nosil každý so sebou v batohu alebo pod pazuchou. Vo vrecku fixa – kúpená alebo vyrobená z kindervajca či fľaše od výživy. Záležalo na tom, akou hrubou čiarou ste chceli písať po výťahu, v autobuse či na garážové brány 😀 😀 😀 Viem, teraz sa tie najstaršie generácie budú pohoršovať, no aj taká bola naša mladosť pochabosť. Tak, ako tie generačné rozdiely boli vtedy, tak sú aj teraz. Starší nikdy nepochopia mladých a mladých málokedy zaujíma, čo si myslia tí starší, pretože chcú slobodu. Teraz sú našťastie vo vchodoch a výťahoch kamery, takže tých možností realizácie ubudlo.

Mám pred sebou dva booky ktoré mi požičali kamaráti. Nechali si ich na pamiatku a tak som v nich zalistoval, zaspomínal a niečo nafotil.

Ja už ten svoj blackbook nemám, no aj tak mi to nikdy veľmi nešlo. A čo všetko sa v tom nosilo? Množstvo založených euroobalov a v nich výstrižky z novín, časopisov, fotky, plagáty, skeče… . Proste všetko, na čom bola nejaká zmienka o graffiti. Mnohí z chlapcov, ktorí striekali na steny, sa dnes venujú maľovaniu obrazov, grafike či graffiti, no už hlavne legálne a za peniaze. Poniektorých poznajú aj ďaleko za hranicami a dokonca maľujú obrazy aj pre rôzne známe osobnosti. Objednávajú si ich do prevádzok či zábavných parkov, aby im skrášlili steny. A namiesto blackbookov majú tablety, v ktorých je uložená ich práca a v ktorých kreslia ďalšie námety.

Pamätám si, ako sme mali zmonitorované celé mesto. Každú stenu, každú čiarku, každé písmeno, každý priestor pod mostom. Vždy sme hneď vedeli, keď pribudlo niečo nové a od koho to je. Najkrajšie graffiti vtedy boli asi pod mostom smerom k drevárskej škole. Ale pekné výtvory boli roztrúsené aj inde po meste. Niektorí na to mali talent a poniektorí sa to nikdy nenaučili tak, aby to bolo dobré. Čo už, talent sa naučiť nedá, treba to mať v ruke. Tak ako to vidíte aj dnes na graffiti jamoch. Množstvo štýlov a každý to má nadelené ináč.

Pin It on Pinterest

Share This