Je ráno. Budíky sú na svojom mestskom koncertnom turné a práve majú sólo. No nie všade je to tak. Niekoho budí slnko, vyškierajúce sa do okna, niekoho orálne uspokojenie, niekoho ranné búchane zbíjačky do chodníka.
V mnohých oknách sa však rozsvecuje ešte pred východom slnka. Ľudia obsadzujú záchody, kúpeľne, prehrabujú sa skriniam v bruchách a snažia sa stihnúť raňajky. Už nie je tak zima, takže nepočuť zvuk škrabiek na zamrznutých oknách áut, ani nadávky šoférov, ktorí s tým nepočítali a prichádzajú o čas.
Aj keď žijeme v meste, tak sa často odniekiaľ ozve kikiríkanie kohúta, štebot vtáčikov, brechot hladných psov. Posuvné dvere dodávok zásobovania búchajú na každom rohu a z prepraviek sa šíri vôňa čerstvého pečiva. Nechcelo by sa mi tak skoro ráno vstávať na rozvoz, no niekto to robiť musí, aby sme si stihli odbehnúť pre teplé rožky, maslo, paštétu, tresku, džús.
Z prvých autobusov sa vlečú robotníci z nočnej zmeny a tešia sa, keď konečne vlezú perine do krku. Striedajú ich strapatí kolegovia, ktorí prešľapujú na zastávke a aj keď je už ráno, tak je ešte stále tma. Kto nestihol rannú hygienu, sa vŕta v nose, ušiach, očiach a ťahá do seba sople ako ustrice. Do autobusov sa začínajú vlievať aj skupinky školákov a bavia sa o nových PC hrách, večerných dobrodružstvách, románikoch a prsiach vyvinutých spolužiačok. Tie sa zase bavia o tom, ktorý zo spolužiakov je hlúpejší 
Poniektorí si privstali, aby boli v čakárni u doktora medzi prvými, stihli vyvenčiť psov, dať si rannú cigaretu, zabehať si alebo zacvičiť. Miestni štamgasti už postávajú pred potravinami a popíjajú z placatky, alebo majú nakúpené “jogurtíky”. Už len strhnúť viečko a šup ho tam. Aj robotníci už stihli vychlípať nejaké to pivo.
Z okien materských škôl sa ozýva plač detí, ktoré nechcú, aby ich tam rodičia nechali a ešte veľmi dlho potom plačú za mamou. Pamätám si, že som takto plakal aj ja.
Mnohí ľudia si stihnú ráno stihnú pri káve prečítať dennú tlač, pridať na svoj profil nejaký motivačný citát alebo porobiť videá, nafotiť kávu so sebou či raňajky a šup s tým na instagram.
Chodníky k základným školám prevzali do svojej moci zaspatí žiaci, ktorí dúfajú, že ich dnes učiteľka nevyvolá, pretože aj ich meno môže vypočítať z dnešného dátumu. Z útlych ramien im visia priveľké aktovky a kolenami kopú do vrecúška s prezuvkami. Niektoré deti rozvážajú rodičia, vysadia ich pri bráničke, pobozkajú, poprajú pekný deň a šupnú do dlane pár drobných, pretože im nestihli urobiť desiatu. Veď obchody sú neďaleko. Snáď všetko neminú na sladkosti, alebo na šikanujúceho spolužiaka.
Budovy firiem, fabrík, úradov a škôl nasávajú ľudí, ako dávku kokainu a vysmrkajú ich zo svojich útrob najskôr až niekedy poobede. Mnohých ale až za tmy. Toľko k pracovnej dobe.
K životu sa preberá aj centrum mesta. V poniektorých podnikoch podávajú raňajky, tak kto má chuť na párky, miešané vajíčka, zákusok alebo niečo iné, tak sa tam ponáhľa, aby stihol. Kvôli skoro ráno otvoreným kaviarňam študenti radi flákajú školu a trávia tam čas prvých vyučovacích hodín. A potom, keď im horí pod zadkom, tak chcú naprávať, dobiehať zameškané a zvaľujú vinu na učiteľov.
Dôchodcovia sú už dávno hore a už boli aj so psami. Obsadili okná a dívajú sa na prebúdzajúce sa mesto. Zhromažďujú informácie, aby vedeli o každom čo najviac.
V tej najväčšej špičke vyliezajú autá Brantnera a blokujú ulice a jazdné pruhy, alebo sa robia opravy na cestách, aby to dopravu spomaľovalo a nútilo šoférov nadávať. To inde totiž neuvidíte.
Pred semafórmi sa začínajú plniť autá, ako vakcína do striekačky a zelená ich postupne púšťa ďalej do asfaltových žíl mesta. Letná aj Zimná ulica žije už aj prvými autobusmi, kuriérmi, zásobovaním a zívajúcimi taxikármi. Všetko je pomalšie, ako vo veľkomestách a tak má pre ľudí čas inú váhu, keď nemusia spolu s ostatnými húfne bežať na metro či električku, pretože ďalšia ide “až” o dve minúty.
Z diaľky vidieť kostolnú vežu a sme radi, že to mesto tu stále je. Aj jeho súčasné vedenie. Aj úradníci. Aj nevyriešené kauzy.
Je neskoré ráno. Námestie sa vyľudnilo. Všetci sú v práci, v školách alebo v posteliach. Poniektorí študenti ešte postávajú za školou a dávajú si poslednú cigaretu pred vyučovaním. Zase sú nepripravení, no je im to jedno. Veď nejak už len bude a aj keď neabsolvujú, tak majú predsa vo svete kopu možností a známych, ktorí sa o nich postarajú a vybavia im bohatý život. Alebo to za nich urobí internet či motivačné citáty.
Prajem vám pekný a úspešný deň.