Vysmievať sa niekomu, že robí za pokladňou v supermarkete a potom pri nákupe nadávať v dlhej fronte, že prečo nie sú obsadené všetky pokladne, je jedným zo znakov hlúpeho, premotivovaného človeka, ktorý si neuvedomuje, že každé povolanie je dôležité, musí ho niekto robiť a zaslúži si úctu. A aj kvôli takýmto ľuďom sa poniektorí hanbia chodiť do práce. Pretože si myslia, že sú menejcenní. Že nie sú dosť dobrí pre okolie, spoločnosť, rodinu, partnera. Že to čo majú, je málo.
Každá práca je dôležitá, nech robíte čokoľvek! A chválabohu, že nechce byť každý manažér, šéf, boss, podnikateľ, milionár…. . Kto by im vyrábal autá, šil obleky, obsluhoval ich v reštaurácii, upratoval im kanceláriu, vynášal smeti, opravoval odtok? Všetci sa tu navzájom potrebujeme. A aby šikovný a talentovaný stolár nechal svoje remeslo a šiel radšej robiť nejaký multilevel a predával poistenie, lebo vraj toto je úspech, kariéra, šťastie a tlačia naňho skrz to, že prácou, pokorou, talentom, remeslom a bez kariérneho rastu to nikam nedotiahne, je nehorázne. Nikam to nedotiahnu tí, ktorí v sebe zabijú talent iba kvôli tomu, lebo uveria niekomu, že sú menejcenní a mali by robiť niečo iné. A všetci tí motivační rečníci, poradcovia, manažéri a naháňači biznisov sú dôkazom toho, čo všetko sa nedá kúpiť. Môžeš si totiž kúpiť sex, ale nekúpiš si lásku. Kúpiš si závisť, ale nie kamarátstvo. Kúpiš si vzdelanie, ale nie talent. Kúpiš si zdravé produkty, ale nie zdravie. Kúpiš si koučing, ale nie charakter a povahu. Kúpiš si knihu, ale nie poznanie. Kúpiš si kariéru, ale nie skúsenosti. Kúpiš si príležitosť, ale nie čas. Kúpiš si zvedavosť, ale nie záujem. Kúpiš si chválu, ale nie úprimnosť. Kúpiš si názor, ale nie pravdu.
Aká je teda moc peňazí, úspechu a kariéry, keď sa mnoho boháčov, bossov, biznismenov nedokázalo vyliečiť zo smrteľnej choroby? Akú váhu by mali peniaze vo chvíli, keď by do budovy plnej miliardárov vtrhol šialenec so samopalom? Ani všetky peniaze sveta by im nepomohli. A koľko peňazí by stálo vrátiť čas, aby sa dieťa milionára nezaplietlo so zlou partiou a nepredávkovalo sa? Takto sú peniaze a kariéra všetko?
Ono sa veľmi dobre počúva to omieľanie slova „úspech“, keď vám o ňom rozpráva niekto v obleku, so zlatými hodinkami, no väčšinou iba v súvislosti s peniazmi, bohatnutím, kariérou, majetkom. Nie je náhodou úspech aj to, že sa niekto vylieči z choroby? Že niekto dokončí umelecké dielo? Že si založí rodinu? Že vyhrá v lotérii? Že stihne dobehnúť na záchod a po ceste sa neposerie?
Aj taká je posadnutosť poslednej doby. Zhadzovať zamestnancov, robotníkov, remeselníkov, pretože oni sú vraj príkladom neúspechu. Pracujú totiž na niekoho iného a sú otrokmi. Tak si to ale porovnajme s podnikaním. Nie je podnikateľ otrokom klientov, zákazníkov, hostí, zamestnancov? Nie je otrokom dodávateľov, úradov, trhu, reklamy? Tak aká sloboda?
Ľuďom začalo pri ohýbaní slov „sen“, „cieľ“ a „motivácia“ riadne jebať. Roztrhlo sa vrece s motivačnými citátmi.
Viete vôbec aký je rozdiel medzi snom a cieľom? Sen je niečo, čo sa nikdy nesplní a cieľ musíme mať reálny, v rámci svojich možností. Pretože môžem snívať o tom, že viem lietať iba mávaním rúk, dýchať pod vodou, čítať myšlienky, na diaľku zabíjať predstavou, alebo že som nesmrteľný, nepriestrelný, dotykom viem vrátiť mŕtvemu život a podobne… Ale určite si za tým nepôjdem, nebudem si plniť svoje sny a dokazovať to tým, že skočím z 12. poschodia, budem mávať rukami a keď sa to nepodarí, tak sa okolo mojej mŕtvoly zbehnú premotivovaní blázni a budú tvrdiť, že som neúspešný a že som sa málo snažil.
Cieľ je však niečo, čo si viem zadefinovať a ísť za tým v rámci mojich možností, schopností, predpokladov a talentu. Sen ostáva iba v predstavách, ako napríklad možnosť niekoľkokrát zabiť tú istú osobu a stále iným spôsobom.
Tu sa ale mýlia pojmy s dojmami a tí samozvaní motivátori týmito slovami gumujú ľuďom hlavy, ničia ich osobnosti, jedinečnosť a modelujú z nich svoje tuctové výrobky. Kto ale potrebuje k životu kouča, trénera alebo poradcu, aby mu vtĺkal do hlavy byť takým človekom, akým nie je?
A tá slávna „motivácia“? Ak niečo robím rád, mám na to talent a predpoklady, nepotrebujem pred tým pozerať nejaké motivačné videá na nakopnutie. Nepotrebujem sa do toho siliť a dávať si nejaké pravidlá. Talentovaný maliar sa nepotrebuje učiť maľovať, ani ho do toho nikto nemusí nútiť. Chytí štetec, priloží ho na plátno a je z toho umelecké dielo. To platí aj o remeslách, aj o umení, ale aj o vedúcich pracovníkoch. Kto to má v sebe, ten si získa rešpekt a uznanie aj bez kriku a trestov. Proste sa zjaví medzi ľuďmi a to, čo bude z neho prirodzene vyžarovať, bude úplne stačiť. Prirodzená autorita.