Tí úradníci, ktorí majú kľúče od mestských peňazí ťažia z toho, že si ľudia nič nebudú zisťovať, overovať a že ich upokoja jednoduché vysvetlenia, ktoré sú často bludmi klamárov. Kompetentní sa spoliehajú na to, že ľudia zabúdajú. Že ich politika nezaujíma, že ich nezaujíma dianie a procesy okolo, že nesledujú povinne zverejňované zmluvy, objednávky, faktúry. Že každého unaví hľadanie pravdy. A tak sa tu točia dookola stále tie isté mená a firmy. A stále sa o závažných veciach mlčí. Pozrite si, kto tu čo kupuje, kto tu má majetky a ako k nim prišiel, koho firme sa tu zázračne darí a komu prechádzajú závažné prešľapy, týkajúce sa hlavne rozhadzovania verejných zdrojov a plytvania mestskými peniazmi. Už som tu dával mnoho konkrétnych prípadov.
Tá naša “smotánka” ťaží aj z toho, že mnohí ľudia majú strach o svoju prácu či podnikanie – kontroly, prenasledovanie, bonzáctvo, znepríjemňovanie života. Že sú mnohí z nich deťmi bývalého režimu a tak si myslia, že budú poslušne ticho. Ale tento režim je už dávno preč a ľudia majú možnosť prejaviť svoj názor nahlas. O tom je demokracia – možnosť dovoliť si nesúhlasiť. Bez následného lynčovania a vyhrážok. Možnosť kontrolovať kompetentných, pozerať sa im na prsty, klásť im otázky a kritizovať ich. Ale samozrejme aj pochváliť, ak je za čo.
Treba staré štruktúry v meste zbaviť funkcií a moci a nechať nových ľudí, aby ukázali čo v nich je. Títo starí už mali roky na to, aby sa naučili kontrolovať ceny, hľadať najlepšie možné riešenia a jednať v záujme ľudí. Nie v záujme svojom a v záujme spriatelených firiem, kamarátov a rodinných príslušníkov, ktorí sa rozhodli podnikať. Mohli sme tu toho mať už dávno oveľa viac, ako máme.
Potrebujeme viac.