Navštevoval som ju od prvého ročníka a učil na nej aj môj otec. Určite si naňho mnohí pamätáte ako žiaci. A aj keď mal v začiatkoch aj triedu najväčších grázlov zo sídliska, tak boli vraj svojim spôsobom féroví a keď sa teraz niekde stretnú, tak sa vedia pozdraviť, pokecať, dať si pivo. Vedeli spolu vychádzať. Dnešné deti sú v mnohom iné. Môžu za to asi aj sociálne siete.
A keďže v škole učil aj môj otec, tak som nemohol doma klamať o známkach. O prospechu. Ani o kadejakých lotrovinách, kvôli ktorým na mňa spolužiaci žalovali na triednickej hodine. Triednickej hodiny som sa vždy obával najviac. Učenie mi až tak zle nešlo a dokonca som mal aj mimoškolské aktivity. Najradšej som mal biologické súťaže, ktorých som sa zúčastňoval. Mal som rád zvieratá a učil som sa o nich z množstva kníh, ktoré som mal doma. Kde a ako žijú, čím sa živia a aké majú latinské názvy. Aj keď neviem načo to bolo dobre vedieť do celoslovenskej súťaže. Biológiu som miloval.
Základná škola bola o obľúbených aj neobľúbených učiteľkách. O prvouke a vlastivede. O čítaní, písaní, prvom kontakte s krúžkami, výtvarnou, hudobnou. O možnosti učiť sa cudzie jazyky. O obľúbených aj obávaných predmetoch. O týždenníkoch a očakávaní, koho učiteľka vyvolá. Či podľa dátumu, alebo podľa nálady. Základná škola bola aj o falšovaní ospravedlneniek, o simulovaní, o strachu z gymnastiky na telesnej výchove. Bolo strašné, keď mal jeden rok telesnú výchovu našej triedy na starosti môj otec 
To len boli stresy. A nebol som vždy k spolužiakom dobrý, takže som čakal na kadejaké žalobaby. Pamätám si, ako sa ma mama nepýtala na známky, ale koľkokrát som bol v ten deň v kúte. A ja som bol rád, keď už len raz, alebo dvakrát za vyučovanie.
Základka bola o družine a o doobednom aj poobednom vyučovaní. O školskom rozhlase a o školskom rádiu. O školskom časopise Hutničky. O školských večierkoch a výletoch. O prvých kamarátstvach, platonických láskach, prúseroch, stresoch. O gruľovkách. O učení sa vychádzať v kolektíve. O množstve rôznych vymyslených príbehoch, ktoré si deti rozprávajú, aby zaujali ostatných. Základná škola bola o športových triedach a sústredeniach, na ktoré som chodil so staršími žiakmi aj ja, aj keď som do tej triedy nepatril. Na Hnilčík a do Prakoviec. Na Hnilčíku to bola paráda. Hororové príbehy pri ohni, vrhanie nožom, nočná hra, futbal na ihrisku, pozeranie videokaziet, medzi ktorými nesmel chýbať Osobný strážca, Hriešny tanec, Cindy … .
Základná škola bola aj o nabalených desiatach, o školskej jedálni, stravovacích lístkoch a tých kartičkách, pri ktorých sme mali v obaloch založené kadejaké obrázky. Obľúbenú hudobnú skupinu, herca, športovca, kreslenú postavu. Dokonca aj fotku mafiána Boržu
V jedálni som sa vždy bál, aby som sa nepošmykol s tanierom v ruke, alebo aby som niečo nerozbil. Tam som získal traumu z granadiru. Ale čaj bol dobrý. Taký typický školský čaj.
K základke samozrejme patrí aj vrátnica, upratovačky, mokré podlahy, krik, prezuvky a ranné čakanie, kým otvoria vnútorné dvere a môžeme ísť na chodby a do tried.
A samozrejme k základnej škole patrí aj zubár
/Fotografie sú zo súkromného fotoarchívu pána Alojza Chňapka. Ďakujem/
