V občianskom preukaze nemáš iba číslo bytu/domu, ale aj ulicu a mesto, ako súčasť svojho bydliska. Takže keď si nehodil špak na podlahu v obývačke, ale z balkóna, na trávnik, na cestu či na chodník, tak to neznamená, že si si to nehodil na zem doma. Pretože domov nie sú iba izby, ale aj ulica, sídlisko, mesto v ktorom žiješ. A toto si málokto uvedomuje. A takto to potom vyzerá. Osraté trávniky, bordel pod oknami, odpadky všade možne.
Podľa prieskumov až 77% ľudí nepovažuje cigaretové ohorky za odpad. Ďalším zaujímavým číslom je fakt, že v okolí miesta, kde sa nachádza zberná nádoba na cigaretové ohorky, klesne odpad z cigariet o 9%. Takže možno by sa bolo treba zamyslieť aj nad množstvom takýchto zberných nádob. Čím viac ich bude, tým menej špakov by sa malo váľať okolo. Ale čo tie pod oknami?
Vnútro cigaretových filtrov, ktoré vyzerá ako bavlna, je vlastne plast – acetát celulózy. Rozkladať sa môže od 2 do 10 rokov, záleží na prostredí. Do zeme tak prenikajú toxíny, ktorých sú použité filtre plné. Ohrozujú živé organizmy ktoré s nimi prídu do styku. Navyše, špaky obsahujú kúsky nedofajčeného tabaku, čo znečisťuje životné prostredie nikotínom, čo je toxickejšie, než tie filtre. Je to nebezpečné pre voľne žijúce zvieratá.
Toxíny sa môžu pri daždi dostať aj do vodných tokov a jazier. Podľa štúdií môže byť jeden špak v necelých ôsmych litroch vody smrteľný pre malé kôrovce, žijúce v sladkých aj slaných vodách. A teraz si predstavte to množstvo špakov všade okolo. Ale jasné, mnohým ľuďom záleží iba na psoch a ostatné živočíšne druhy sú pre nich niečo menej. Takže ich nezaujíma nejaký úhyn kôrovcov, vtákov, hmyzu, divých zvierat… .
A to ešte nie sme pri požiaroch. Práve ohorky z cigariet sú hrozbou pre životné prostredie aj z hľadiska požiarov.