Koľko sa toho dá napísať o takom výťahu? Veľmi veľa. Výťahy sú dôležité v bytovkách, aj v rôznych iných budovách a sú ich rôzne typy aj veľkosti. U nás v bytovke sú výťahy dva. Veľký aj malý. Preto sme nemuseli bicykle na zadnom kolese nakladať do malého. Ak bol čas čakať na veľký. Možno to poznáte.
Predstavte si, že by ste v bytovke výťah nemali. Tie s pár poschodiami sú ešte OK. Ale čo tie 13 poschodové? A ako dokáže naštvať, keď výťah nejde. Keď má poruchu. Keď neviete privolať ani jeden. Ako dokáže nasrať, keď sa ponáhľate a výťah zastaví všade, len nie na vašom poschodí. Alebo keď vám ho niekto vezme pred nosom. Ja vtedy nadávam strašne.
A keď niekto niekde výťah drží? Je viacero možností, ako dávať najavo nespokojnosť. Buď jemné klopkanie kľúčom na plechové dvere, opakované klikanie na tlačidlo, alebo búchanie päsťou. Keď som potreboval na chvíľu zbehnúť domov a hneď ísť nazad do výťahu, tak som do dverí dával topánku. Aby sa nezavreli a niekto ho neprivolal.
Ináč…. ako pomaly sa na výťahu zatvárajú dvere a ako pomaly ide si uvedomíš, keď ti silno treba srať.
Výťah zároveň poskytuje trocha času na zašnurovanie topánok, upravenie sa a ak je v ňom aj zrkadlo, tak na kontrolu mejkapu, účesu a nosných dierok. Čo sa týka tých zrkadiel vo výťahu, tak raz v telke dávali, ako za zrkadlo v výťahu namontovali skrytú kameru a pozorovali, čo ľudia v kabíne robia, keď v nej sú sami. Uvedomujem si, že by sa to mohlo stať aj u nás, no moje nutkanie škeriť sa do zrkadla, je silnejšie ako predstava, že by z toho mohlo vzniknúť vtipné video.
Mnohé deti prešli obdobím strachu z jazdy výťahom. Vždy čakali, kým niekto nepôjde, aby sa mohli zviezť s ním. Alebo radšej chodili po schodoch. Aj ja som sa bál zaseknutia a predstavoval som si, ako dlho by som tam vydržal. Ako by ma zachránili, keby sa zasekol rovno medzi poschodiami a nemohli by ma vytiahnuť von. Alebo keby ma ťahali cez dvere, tak či by sa v tej chvíli neurvala kabína a nepresekla ma na polovicu. Keď náhodou na niektorých dverách chýbalo sklo a šiel som v noci domov, tak som sa bál, či z tej diery v dverách nevyletí ruka a nechytí ma za krk. To sa bavíme ešte o starých výťahoch, ktoré nemali tie zaťahovacie dvere, ako tie nové. Takže ste počas jazdy mohli sledovať míňajúce sa dvere poschodí. Aj s tými dverami, ktoré boli očíslované, sa mi viaže často sa opakujúci sen. Sníva sa mi, že idem dole a čísla nejdú po poradí. Že sú náhodné. No nakoniec dôjdem dole, otvorím dvere a zistím, že nie som na prízemí, ale na streche. Na tej streche sa nejakým spôsobom objaví ďalšie poschodie s pivnicami a v jednej z pivníc je párty.
A aj vy ste premýšľali, čo by ste urobili, keby sa s vami odtrhla kabína? Ja som si predstavoval, že počkám kým nebudem tesne nad zemou a vtedy nadskočím. A pohoda. Ani nohy nepolámem. Podobnú teóriu som mal pri páde lietadla. Počkal by som, kým by bolo tesne nad zemou a v poslednej chvíli by som z lietadla vyskočil. Do kotúľa, ako keď Fantomas vyskakoval z idúceho vlaku.
Výťahy zároveň predstavujú nebezpečenstvo, že sa tam stretnete s otravnou susedou, ktorá kladie veľa otázok a veľa rozpráva. Alebo sa jej snažíte utiecť, aby s vami nešla, no dvere sa zatvárajú príliš pomaly.
Súčasťou výťahov sú aj rôzne pachy. Viete, či si tam niekto prdol, alebo sa neumýval, alebo mal so sebou zmoknutého psa. Veziete sa s ľuďmi ukecanými, funiacimi, spotenými, páchnucimi chlastom či cigaretami. Mnohé výťahy, ešte kým sa do nich nedávali kamery, boli popísané, ozdobené žuvačkami, deravé po vŕtaní kľúčom. Občas sa “stratila” aj žiarovka. A priznajte sa, kto mal skrýšu na kabíne výťahu? Ľahko sa tam dala strčiť ruka a niečo tam položiť.
A na záver nesmie chýbať silná spomienka na vyťahovanie mincí z výťahových šácht. To sme privolali výťah, strčili kľúče do dier, kam zapadali dvere a jeden vybehol na prvé poschodie a výťah privolal. Ten sa pohol bez toho, aby sa museli zavrieť dvere. A tak sa odhalila šachta, v ktorej bolo kopu bordelu. A aj mince. A keď ste tak obehli celé sídlisko, mali ste celá partia na nanuky.