Už niekoľko týždňov na mesto padajú tony peľu a na ľudí to má rôzne účinky. Či už na ich zdravie, alebo sa z nich stávajú odborníci už aj na botaniku a chemické zbrane. Všetko je zasypané žltým prachom a neoplatí sa ani umývať autá, pretože o pár sekúnd sú znova žlté. A tak po meste jazdia iba žlté autá, na ktorých si zaľúbenci nechávajú prstom napísané odkazy. Peľom sú obalené aj spotené ľudské telá a vytráca sa pojem “rasizmus”. Vizuálne nie je vidieť, kto je aký. Všetci sme žltí a potvrdzuje sa, že celé ľudstvo je potomstvom aziatov. Peľom sú zasypané chodníky aj cesty a cestári pluhujú už aj na jar.
Alergici kýchajú tak, až sa trasú vitríny, stoly, zubné náhrady, sople, riad. Mnohým sa z neustáleho kýchania odtrhli nosy a oči majú opuchnuté, ako stará unavená korytnačka. Niektorí ľudia kvôli ľahšiemu dýchaniu nosia na tvári rúška a okoloidúci sa im vysmievajú, že korona predsa neexistuje. Nedochádza im, že nosenie rúšok má mnohé iné dôvody. Alergie, studený vzduch, nezahojená rana, rozbité pery, škaredá tvár. To platí aj o plaveckých či potápačských okuliaroch, ktoré do očí nevpúšťajú dávky dráždivého peľu.
V domácnostiach stúpla spotreba vody, pretože si toto obdobie vyžaduje niekoľko spŕch denne. Aj umývanie riadu, podláh, obrazoviek. A s nechcenou konzumáciou peľu vo vzduchu stúpa aj množstvo stolice.
Paranoidní ľudia, odborníci na zahraničnú politiku, medzinárodné vzťahy a samozvaní “amerikológovia” bijú na poplach, že je to chemická zbraň, vypustená z Ameriky. Že na nás vypustili ničivú látku. Pritom nikomu nenapadlo zobrať si vzorku domov a pozrieť sa na “žltý prášok” pod mikroskopom. Na toto by stačil nejaký lacný, detský. A ani nemusia mať botanické vzdelanie.
Peľ prilákal množstvo včiel a dorastajú do obrovských rozmerov. Ostrými žihadlami prebodávajú ľudí, ktorí by si ich chceli osedlať a zalietať si. Nikto nevetrá, okná sú zatvorené, terasy sú prázdne. Na jazykoch sa tvoria žlté povlaky a akoby sa nedalo nadýchnuť čistého vzduchu. Ľudia vykašliavajú peľ vo veľkých skamenelých kusoch a neustále smrkajú do vreckoviek, tričiek, záclon, obrusov.
Nepomáha ani dážď a kanalizácie sú upchaté. Žltá voda ostáva stáť na chodníkoch a cestách a po jej vyparení na asfalte vzniká stvrdnutá vrstva. V potokoch, riekach aj jazerách hustne voda, rybám sa ťažšie pláva, vtáci nevládzu pod ťarchou opelených krídel lietať, zvieratám taktiež oťažievajú kožuchy. Lietadlám horia motory, praskajú balóny, nikomu sa nechce súložiť. Boja sa, že by si počas intímnej chvíľky kýchli a predsa len, bolo by trápne pustiť pred seba z nosa rozprašovač.
Našli sa aj špekulanti, ktorí by chceli peľ speňažiť. Vymýšľajú kadejaké tinktúry, masti, investičné a sporiace programy. A darí sa im, pretože ľudia kúpia všetko, čo dokáže predajca zaobaliť do pekných rečí.
Žlté sú telá, žlté sú autá, žlté sú okná, dvere, terasy. Žlté sú oči aj bez žltačky a záchodové misy aj bez sračky.
Žltá je obloha.