Prečo som si požičal názov rubriky od už teraz naozaj nesmrteľných majstrov inteligentného humoru, pánov Lasicu a Satinského a tejto ich legendárnej scénky? Nuž preto, že sa veľmi hodí a každý z nás, keď sa ponoríme do svojej minulosti a spomienok vždy sa nájde takýto úryvok, ktorý je časťou rozsiahleho cyklu nášho vlastného života.
Veľká noc a jej vnímanie v priebehu času
Posledných 40 dní a najmä posledný týždeň prežívame mnohí prípravu na najdôležitejšie kresťanské sviatky – Veľkú noc (novogr. Pascha, hebr. Pesach – viď Wikipédia) a to mystérium posvätného trojdnia – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota – teda utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Samozrejme viem, že nie všetci sme kresťania a pre každého to znamená niečo iné. Nech už si ich každý volá ako chce a prežíva svojim spôsobom – spoločným menovateľom týchto dní je, že sme vytrhnutí z každodennej všednosti pracovných, školských či iných povinností, prežívame neopakovateľné chvíle veľkonočného tajomstva a sme v tomto čase ako rodina v drvivej väčšine spolu.
Niekoľko dní pred tým sa to skôr ako na pokojné sviatky podobá skôr na exodus – cesty sú plné, vlaky a autobusy sú plné. Mnohí študenti a tí, čo pracujú mimo svojich rodných miest a obcí cestujú po dlhom odlúčení do svojich domovov, ku svojim blízkym. Z Bratislavy sa stáva v tento týždeň pomaly mesto duchov. Mnohí tiež prichádzajú zo zahraničia. V obchodoch to vyzerá ako keby sa blížila apokalypsa a ľudia dobre že nenaložia do nákupných košíkov aj podlahovú krytinu z podlahy obchodov a po nákupoch tak pomaly ostanú len obvodové múry a strecha. Trošku sa v tom konzume stráca pravý zmysel Veľkej Noci. Ale aj tento cestovací, nakupovací a pripravovací zhon ustane.
U mňa tiež prechádzali rôzne fázy vnímania Veľkej noci s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť chápať, čo sa to v tomto období deje a čo je jeho zmyslom a hlavnou myšlienkou. Tým že som kresťan (hoc nie taký, aký by som mal vždy byť) mi odpustite trošku väčší dôraz na tú duchovnú stránku ale myslím si, že každý si tu nájdete to svoje.
Pamätám si veľmi dobre ako som sa ako malý špunt vždy tešil na veľkonočný pondelok, na čas našich tradícií – oblievačky. Áno viem, že mnohí tieto tradície nemáte veľmi v láske, najmä teda ženy, ktoré sa v tento deň pravidelne prezliekajú do suchých šiat, berú tabletky proti bolesti od rán korbáčom, či rozvoniavajú ako predajňa parfumov do ktorej omylom narazil kamión s novým tovarom a všetko sa vylialo a zmiešalo. A ešte za to aj chlapi dostanú výslužku v podobe maľovaných vajec, (prípadne čokoládových, pre menších aj s prekvapením vo vnútri), dobrého pohostenia a samozrejme pohárika ohnivej vody, v dôsledku čoho niektorí chlapi vyzerajú už okolo obedňajších hodín ako chodiaco-plaziace sa reklamy na kandidátov na pobyt v protialkoholickej liečebni. Áno, to je ten úplne najtradičnejší prístup k tomuto sviatku. Sú to však naše tradície a zvyky, ktoré nás robia vo svete jedinečnými, vážme si ich a udržiavajme lebo je to súčasť našej kultúry. Samozrejme dajú sa však aj primeraným spôsobom „gentlemanizovať“ a urobiť prijemným pre samotné ženy ale aj pre chlapov, ktorí sa potom nemusia niekde v kríkoch lúčiť s pohostením a ráno ich nebude bolieť hlava. Ale späť k mojim spomienkam.
Vždy sme spolu s bratom a otcom začínali u nás doma. Prvá bola naša drahá mamka, ktorá keď som bol s bratom menší dostala ešte v posteli spŕšku vody zo striekacej pištole v tvare videokamery alebo priesvitného laserového revolveru, zopár „rán“ prúteným korbáčom s mašličkami na konci a nakoniec dávku z veľkonočnej voňavky. Neskôr a teraz je to už o takej decetnosti – predsa už máme svoj vek ale preniesli sme to na symbolickú úroveň. Následne sme dostali odmenu v podobe čokoládových vajíčok, milovaného kinderka a nejaké tie peniažky (teraz, keď už si vieme zarobiť tak peniaze už nechceme ale kinderko musí byť). Po malých raňajkách, ktoré tvorili neodmysliteľné dobroty veľkonočného stola – údená šunka, klobáska, syrek, vajíčko a nesmrteľný zemiakový šalát sme sa spolu s otcom vydali podľa počasia buď pešo alebo na starej červenej 120-tke do rodiny, kde sa scenár opakoval. Keď sme sa okolo poludnia vrátili späť domov nastala bilancia úspešnosti kupačky – rátali sa peniažky, vajíčka a skladali sa hračky z kinderka. Tie sme po návrate do školských lavíc porovnávali so spolužiakmi a chválili sa, kto a koľko vykúpal, aké hračky našiel v kinderku. Ja som už od toho času bol vedený rodičmi k tomu aby som peniaze nerozflákal na kadejaké „čačky mačky“ ale som si ich ukladal na šporenie a tak od istého času tak každá jedna peňažná výslužka končila na vkladnej knižke. A na tú dobu to neboli malé peniažky 500 slovenských korún za pár hodín nebol zlý zárobok a rekord som mal jeden rok, keď som doniesol domov vyše 800 SK.
Časom však Veľká Noc nabrala oveľa hlbší a v mojom prípade duchovnejší rozmer, ktorý bol okrem vyššie uvedeného rozšírený o návštevu kostola, obradov a omší. Nepamätám si to presne ale od istého času bola neoddeliteľnou súčasťou duchovného rozmeru Veľkej Noci krížová cesta pod Tarčou, ktorá začínala na parkovisku pri Športovej hale a pokračovala 14. zastaveniami až ku kaplnke Ružencovej Panny Márie, ktorá bola ukrytá medzi stromami. Tí, čo ste to zažili spolu so mnou ste určite pocítili neskutočnú atmosféru toho, keď podľa môjho odhadu 200 ľudí sa spoločne modlilo a celá ta masa sa presúvala ku každému zastaveniu za spevu piesní, ktoré sme spolu spievali s mládežníckym zborom a svetlo sviec a faklí osvetľovalo kríž, ktorý šiel na čele tohto sprievodu. Každý rok na nás z prenosných ampliónov znela iná téma krížovej cesty, iné príbehy a myšlienky, ktoré nás prinútili zastaviť sa a zamyslieť sa nad sebou ale aj svetom. Bola to doslova mystická chvíľa stíšenia nielen vo vlastnom vnútri ale aj celého zástupu, ktoré bolo niektoré roky prerušované kvapkami dažďa dopadajúcimi na dáždniky nad našimi hlavami, či áut a taxíkov, ktoré prechádzali okolo. Bolo to aj o pomoci a podieľaní sa na príprave všetkých tých dobrôt a tak som postupne pomáhal mamke s pečením koláčov, pásky, príprave šalátu, otec ma naučil miesiť cesto na domáci chlieb, či pomoci pri upratovaní. Neskôr to bolo aj o tom exoduse počas študia na vysokej škole alebo práci v Bratislave.
Myslím, že nie je to len tak, že Veľká Noc je vždy v období, keď prichádza jar. Pre kresťanov je symbolom znovuzrodenia a presne tak isto to môžeme vnímať v prírode – sneh je už minulosťou (ako kde však), kvitnú prvé jarné kvety, príroda sa zobúdza zo zovretia snehu a ľadu do novej etapy života. Je to nádherná paralela a ja si prajem aby toto znovuzrodenie, to zmŕtvychvstanie sa udialo aj v nás, našich srdciach voči sebe navzájom, svojmu okoliu. Tým krásnym posolstvom Veľkej Noci je obeta za hriechy, ich odpustenie šanca začať odznovu. V určitom význame sa to týka každého z nás bez ohľadu, či sme alebo nie sme veriaci, či vyznávame iné náboženstvo. Dá sa to aplikovať do života každého jedného z nás. Preto v tomto čase ale aj po celý rok obetujme svoj čas pre niekoho, kto je sám, povzbuďme a potešme toho, kto je smutný, podajme pomocnú ruku tomu, čo je v ťažkej životnej situácii, zavolajme niekomu, koho sme už dlho nepočuli a neboli s ním v kontakte, odpusťme našim nepriateľom. Urobme niečo, čo síce bude pre nás znamenať vybočenie zo svojej pohodlnej zóny ale pre toho, pre koho to urobíme to bude ako keď sa skončí dlhá polárna noc a vyjde opäť nádherné Slnko, čo prežiari každé temné zákutie vo vnútri. Uvedomujem si, že nie je to vždy ľahké a niekedy to potrebuje čas. Nemyslíte si, že ja som iný a že tu chcem nejako moralizovať. To určite nie. Aj ja som predsa človek ako každý jeden z vás, so svojimi dobrými ale aj horšími stránkami. A kedy je ten správny čas ak nie práve teraz urobiť prvý krok?
Ako je to dnes a ako to budem prežívať tento rok? Dnes sa teším na to, že sa aspoň na chvíľku vrátim do svojich detských čias, keď pôjdem spolu s mojim otcom, bratom a jeho synom (a zároveň vnukom a mojím synovčekom v jednej osobe) na jeho prvú kupačku. Tri generácie sa spolu opäť vrátia v prítomnosti do krásnej minulosti. Že stroj času neexistuje? Nie, existuje aj keď už to bude iné, no hlavný zmysel ostal. Prajem Vám všetkým požehnanú a príjemnú Veľkú Noc a nech už ju slávite akokoľvek, nech je jej zmyslom odpustenie toho zlého, nádej na nový život, nový začiatok a rodinná pohoda s Vašimi najbližšími.