Tiež mám svoju hranicu únosnosti. Hranicu kedy som príjemný a nepríjemný. Pretože som tiež iba človek, s istou dávkou trpezlivosti. A vadí mi tá ľudská neobozretnosť, bezohľadnosť, sebeckosť. A keď takýchto ľudí stretnem za deň desiatky, tak ma ide šľak trafiť. Preto závidím všetkým tým, ktorí robia s ľuďmi a dokážu sa odosobniť. V dobe, v ktorej by ľudia za tú svoju bezohľadnosť a zahľadenosť do seba chceli asi dostať diplom, medailu, pochvalu, uznanie. Aj všetci tí, ktorí si myslia, že keď sú zákazníci, tak že je to povolenie na drzosť a poskytovatelia služieb alebo obchodníci by im mali olizovať rite. Za každú cenu. Mnohí by chceli ohľaduplnosť a aby sa k ním ostatní chovali úctivo, pozorne a s rešpektom, no oni sami ho nevedia dať. A keď im niekto da pocítiť, že nie sú niekto viac, tak sa chcú sťažovať. Cítia sa dotknuto. Ja vám teda napíšem konkrétne prípady, kedy sa ľudia cítili dotknuto a asi chceli za svoje konanie pochvalu.
Blb otvára dvere do prevádzky, v ktorej nikdy predtým nebol, no na dvere sa ani nepozrie. Čumí do zeme ako teľa, no keby sa díval pred seba, tak by videl, že na dverách je obrovský nápis “POZOR SCHOD”. A tak len čo vojde do miestnosti, tak spadne a zlostne povie obsluhe, aby si na dvere dali aspoň nejaké upozornenie, že je tam schod. A keď mu človek za pultom povie, že na dverách upozornenie je, tak blb sa zmôže len na “Nebuďte nepríjemní”. Čo už, niektorí ľudia ešte aj z vlastnej nepozornosti obviňujú niekoho iného.
Ale to platí aj o ostatných nápisoch na dverách – otváracia doba, nápis “otvorené” alebo “zatvorené”, alebo info, že sa nedá platiť kartou, či upozornenia na to, čo si treba pred vstupom pripraviť. Pretože tam nie je iba on a v rade čakajú aj iní ľudia.
Ako sa napríklad môže cítiť niekto dotknutý, keď otvorí dvere a stojí na prahu? Nejde ďalej, lebo drží psa. Poviete mu, že treba dvere zavrieť, lebo je zima, máte zapnuté ohrievače a psa nech si uviaže von. No ste vraj nepríjemní, keď to od neho chcete. No on tu elektrinu ani nájom neplatí. Ale vy. A najlepšie viete, keď tam ste celý deň, ako ťažké je tú miestnosť vyhriať a udržať v teple. Ja som vraj nepríjemný, keď upozorním na zatvorenie dverí, no mne je nepríjemné, keď mám zimu a keď ma svrbia oči a nos zo psa.
Keď človek príde s balíkom na odoslanie a nemá nič vypísane, lebo nevie ako sa to robí. To je v poriadku, že to nevie. Vysvetlíte mu ako na to, dáte mu leták s návodom a QR kódom na stiahnutie aplikácie, no on vám namiesto toho dáva do ruky svoj mobil, svoj občiansky preukaz a svoju platobnú kartu s tým, že to máte urobiť vy. A keď odmietnem s tým, že nebudem do ruky brať jeho doklady a dokonca aj platobnú kartu a mobil, tak som vraj neochotný a ponúkam zlé služby. Ja ale fakt nebudem za nikoho zadávať jeho platobné údaje, heslá, PIN kódy… . U mňa je hlupák človek, ktorý toto nedokáže pochopiť, pritom to má pred očami a všetky inštrukcie má napísané. Na vypísanie mena, priezviska, adresy, čísla karty, občianku, adresu…. . Ja na to cudziemu človeku siahať nebudem. A môže sa pohoršovať ako chce.
Opäť sa ale vrátim k dverám. Je pre mňa absolútne nepochopiteľné, keď niekto ide do dverí, kde ešte nikdy nebol a ani sa na tie dvere nepozrie. Ešte k tomu, keď sú tie dvere presklené. Videl by, že je dnu niekto pred ním, alebo že niekto vychádza. A najprv sa vychádza, potom sa vchádza. To tiež poniektorí nevedia. Každopádne, treba si všímať aj dvere, keď sa už chytám kľučky. To ako prísť na návštevu k niekomu úplne inému, lebo si nepozriem menovku na dverách.
Alebo, aký prístup by chcel človek, ktorý sa do dverí dobýja pol hodiny pred otváracou dobou, no keby sa na dvere pozrel, tak by to vedel. Pritom, má to napísané aj v SMS správe. Namiesto toho sa zaprie do dverí aj nohou a pritom odkopne z dverí lištu. Čo by takýto človek chcel? Pochvalu? Slušný prístup? Pohladenie?
Minule som tak počul, ako sa niekto dobýjal cez mrežu na chodbe. Opäť dosť času pred otváračkou. Preto bola mreža zamknutá. No ten človek sa snažil nájsť tú zarážku, ktorou dokáže bránu otvoriť aj keď je zamknutá. A keď som povedal, že je ešte zatvorené, tak povie že si ide iba pre balík. A ja som ten nepríjemný, kto mu ten balík nechce dať pol hodiny pred otváračkou, keď robím inventúru a počítač mám nastavený na niečo iné. A to sa nevyjadrujem k ľuďom, ktorí stoja 15 minút pred dverami a ani za ten čas nie sú schopní prečítať si na dverách, že sa nedá platiť kartou, alebo že si majú pripraviť heslo. No poniektorí, ktorí prídu s pripraveným heslom a vidia, že sa hrabem v krabiciach medzi zásielkami a nie som pri počítači, povedia ” Môžem diktovať?” a začnú diktovať heslo, aj keď vidia, že som na druhej strane miestnosti a ruky mám medzi balíkmi. To sú ľudia fakt až takí jebnutí? Sú.
A tak sú ľudia nasratí dokonca aj preto, že si dovolíte otvoriť načas, alebo že je niekto pred nimi a tak obslúžite najprv tých. Nečítajú nápisy, upozornenia, nerešpektujú usmernenia. Až po výzve začnú dolovať z dna tašky či batoha peňaženku a neserie ich, že vonku čakajú ďalší. Hlavne, že on bol nervózny, že je niekto pred nim.
Aké príjemné správanie by chceli ľudia, ktorí vám položia tašku či kabelku na klávesnicu, alebo na monitor notebooku? Čo by chceli, keď máte vonku pred dverami rohož a chodník, no oni prídu dnu a odupávajú a čistia si topánky od snehu o koberček, ktorý máte v miestnosti. Ja to fakt nechápem. A keď ich na to upozorním, alebo aby mi nefajčili pred dverami v chodbe, tak som zase ten zlý. Nepríjemný.
Keď nerešpektujú nejaké pravidlá daného priestoru a že za to niekto platí nájom a je to jeho majetok a aj po napomenutí to majú v riti. Keď niekoho napomeniete, že má psa nechať vonku, no on napriek tomu stojí pri pulte s tým psom a ignoruje to. Alebo keď ho nechá váľať sa po koberci, či dokonca štekať v priestore 5×5 metrov, akoby to bolo uňho doma na dvore. Za toto chce niekto poďakovanie? Keď ani po napomenutí to nerešpektuje?
Alebo keď niekto zjebe brigádničku za to, že si dovolila na dvere dať nápis “o chvíľu prídem”, lebo šla na WC, tak je to u mňa hajzel a chrapúň. Bez debaty.
Ale aby som napísal aj niečo pozitívne. S mnohými ľuďmi sa posmejeme, posrandujeme, rozoberieme rôzne témy, porozdávam deťom lízatká a to mi zase deň spríjemní. Príjemní, zdvorilí a slušní ľudia.