Ako osobná charakteristika nášho pána primátora. Predstavte si, že spolupracujete niekoľko rokov s niekým a ten sa dostane do vojnového stavu. Určite by ste mu v tom momente podali pomocnú ruku či aspoň verejne vyjadrili podporu prostredníctvom sociálnej siete však?
Od začiatku vojny na Ukrajine som sledoval mestskú stránku aj stránku primátora a viceprimátora. Nikto nič. Niekoľkodňové ticho. Väčšina samospráv hneď v prvý deň vyjadrila podporu svojim partnerským mestám (vrátane mňa ako obyčajného obyvateľa mesta) a vytvorili humanitárne zbierky na pomoc Ukrajine. Naše vedenie to malo úplne v paži. Až po TROCH dňoch trvania bojov sa zišli určití ľudia mesta aby spolu vymysleli zbierku, na tretí deň! Medzitým už samozrejme fungovalo množstvo iných humanitárnych zbierok, ktoré organizovali dobrovoľníci či nadácie. Aspoň malo mesto čo kopírovať.
Teraz prišla dokonca krásna reklama v podobe RTVS ako náš primátor pomáha partnerskému mestu Tačiv (reportáž TU). Veľké divadlo pre svojich občanoch. Matej “Farky” Farkalín sa na svojom účte vyjadril, že mesto posiela materiálnu pomoc do mesta Tačiv na ICH VLASTNÚ ŽIADOSŤ. Rozporuje to s tvrdením primátora v reportáži, že to on im ponúkol pomoc a mesto Tačiv poslalo iba zoznam potrebných vecí. Nech je to akokoľvek, mesto zlyhalo. Ako inak teda nazvať konanie primátora ako pokrytecké? Lebo každá jedna humanitárna pomoc prišla a bola riadená najmä dobrovoľníkmi, aktivistami či podnikateľmi. Primátor pomohol akurát tak protizákonným zabezpečením dvoch mestských policajtov ako sprievod v autobuse s utečencami do Uble a naspäť – článok TU. A samozrejme zapózovať na fotku.
Ale čo by to bolo za fotku primátora, ak by sa do nej nevmestil aj jeho vždy nápomocný nasledovník, radca a kamarát v jednej osobe? 🙂
Zároveň sa chcem týmto poďakovať všetkým ľuďom dobrej vôle, s dobrým srdcom, ktorí akýmkoľvek spôsobom a nezištne pomohli a prispeli Ukrajinkám a Ukrajincom (samozrejme aj študentom iných národností, ktorí sa nachádzali na Ukrajine) v týchto nesmierne ťažkých časoch. Za najsledovanejšie a najväčšie zbierky v našom meste považujem zbierky, ktoré organizovali Grand Hotel Spiš a Lucia Turancová spolu s ďalšími dobrovoľníkmi, ktorým nie sú ľahostajné osudy iných.
ĎAKUJEM