Je to dvadsať rokov, čo sme ako Pouličná zmes spolu s Ferom a Friňom z BDS nahrali v štúdiu prvú skladbu s názvom Stále žije. A v rovnakom roku sme urobili celé CD. Všetko u Riša Gužáka v štúdiu Runner. Občas si niektorú nahrávku pustím a spomínam na časy koncertov a nahrávania. Na to, koľko ľudí chodilo na vystúpenia či už do Domu kultúry, do Legendy, do Erka či kina Mier. Aj ako sme absolvovali naše prvé vystúpenie pred ľuďmi v Céčku v Poprade. Na týchto akciách nikdy nesmeli chýbať tanečníci a občas bežala aj projekcia o graffitoch. Ešte z videokazety cez projektor 😀 Hip hop párty, alebo festivaly zmiešanej hudby, Pokrokový mixage, Dni študentstva… . Keď sme pri tom tanci, tak tam bol aj breakdance a spomínam si, keď Jožo Brejčák robil medzi ľuďmi vrtuľu. Bol vysoký a mal také dlhé nohy, že nimi kosil ľudí, ktorí stali okolo neho v kruhu.
Keď som sa prvýkrát postavil v štúdiu pred mikrofón, tak tam bolo také ticho, že som to ticho až počul. Vždy sme priniesli CD s hudobným podkladom a každý nahral svoju slohu, plus refrén. Samozrejme že nikdy nie na prvýkrát a niekedy trebalo slohu opakovať aj desať-dvadsaťkrát. Keďže sa to ešte nerobilo cez počítače, tak sa musel každý trafiť presne do svojej slohy, aj čo sa týka spodných hlasov atď…. . Nahralo sa to na kotučák a nakoniec napálilo na CD. Občas počas nahrávania vzal Rišo gitaru a začal do hudby vybrnkávať nejaké melódie. A skončilo to tak, že nahral do skladby živú gitaru. Žiadne sample a vystrihovanie. Musel hrať počas celého znenia skladby. Výsledok sa nám veľmi páčil. A keďže každý chcel byť nekomerčný, pretože v tej dobe bolo moderné biť sa do hrude, že komercia je hnus, tak sme to nahrávali a rozdávali medzi ľudí, alebo sem tam niečo aj predali, aby boli nejaké peniaze. Aj na vystúpenia sa chodilo zadarmo. Šlo o akési presvedčenie, že to takto treba robiť. Neprijať žiadne ponuky z rádií, vydavateľstiev, od sponzorov atď… . Všetko sa šírilo cez vystúpenia, plagáty, webové stránky a rozdané cédečká. Keďže sme nemali youtube, ani facebook, ani instagram. Vtedy sa takto bil do hrude napríklad aj Rytmus. Že v živote nebude spolupracovať s nejakým veľkým vydavateľstvo, ani do telky, ani do rádia. Ale peniaze sú peniaze.
Kto však v tej dobe robil podklady? V Spišskej fičal rock, punk, house atď…, no rap a hip hop nie. A kto mal doma počítač, venoval sa elektronickej tanečnej hudbe. No pamätám si, kedy prišiel prelom a objavil som človeka, ktorý bol ochotný pustiť sa do iného štýlu, než bolo techno.
Bolo to na strednej škole, okolo roku 2000. Bol som na Tatrane na dňoch atletiky, kde som súťažil v hode diskom a na tribúne som sa zarozprával s chlapcom z nižšieho ročníka, s Braňom Fedorčákom. Bavili sme sa o hudbe, hovoril som mu že mám množstvo textov a že si občas niečo nahrám na kazetu, no chýba mi hudba. Originál hudba, ktorá by bola podľa mojich predstáv, šitá mne na mieru. A on mi do toho povedal, že robí elektronickú hudbu, doma na počítači. Tanečnú. Tak som sa ho opýtal, či by neskúsil aj iný žáner a súhlasil. Dohodli sme sa, že prídem k nemu domov a poukazuje mi čo a ako. A bola to veľká paráda. V izbe mal aparatúru a počítač, ktorý v tej dobe zvládol utiahnuť hudobné programy, vrátane Fruity Loops, ktorý mnohí určite poznáte. A tak doňho naskladal nejaké bicie, melódie, sample z videohier atď…., doladil zvuky, nastavila sa dĺžka podľa slohy a potom prišiel rad na mňa. Nahrať do toho text. Netušil som ale, že to pôjde tak ťažko. Že sa budem hanbiť A aj to tak v mojom hlase a prejave vyzeralo. Navyše nahraté na malý počítačový mikrofón, na ktorý sme natiahli ponožku kvôli zvuku. Ale mal som aspoň svoje prvé nahrávky 😀 Vtedy som ich mal v SNV iba ja. A pár skladieb mali chlapci z BDS. Mimochodom, odporúčam ich album, ak chcete melodické skladby, dobré texty, pekné refrény. Žiadne feťácke egotripy, ako to je dnes.
S Braňom som zoznámil aj ďalších ľudí, ktorí chceli vlastné skladby a nahrávať. A tak u neho stvoril svoj album aj Vrabec, či už spomínané BDS. A keďže v tej dobe nerobil podklady každý, tak bola o takého človeka bitka. Skoro doslova. Každý chcel byť tým, kto nahrá čo najviac skladieb. Bol to perfektný pocit. Asi aj preto, že túto hudbu vtedy nerobil skoro nikto, nie ako dnes. V každom druhom vchode je domáce štúdio a každý je raper.
Neskôr sa objavovali ďalší chlapci, ktorí robili podklady a boli fakt šikovní. Tak sme chodili pre podklady napríklad aj k Tomášovi Jakubčovi, ktorý nám urobil asi najviac podkladov. Ale pár otázok som položil Braňovi, ktorý bol prvý.
Povedz Braňo, prečo si sa v tej dobe dal na hudbu? Pamätáš si ešte, kedy to asi bolo?
“Ahoj. Jasne, že sa na to pamätam. Bolo to presne ako si to opísal. Asi rok 2000. Chodili sme zo školy na atletický štadión v Spišskej. A tam sme sa stretávali s rôznymi ľuďmi aj z iných škôl. A ty si spomínal, že by si chcel niečo spraviť. Konkrétne slovensky hip hop. Zaskočilo ma to, ale vedel som, že to bude niečo nové. Vtedy som počúval Prodigy a Chemical brothers. Poznal som už nejaké slovenské a české kapely ako Chaozz alebo Trosky. A vedel som, že môžeme urobiť niečo podobné, alebo lepšie Potom si raz prišiel k nám aj s Mek Vrabcom. To bol nahypovaný týpek. Išiel si za svojim. Boli týždne, kedy ku mne chodil každý deň. Neskôr začali chodiť chlapci z celej Spišskej a dokonca aj z Popradu. Mam na to skvelé spomienky. V časoch kedy nebol facebook, ani žiadne iné social media, tak si ľudia nahrávali naše albumy na kazetu. Dodnes sa smejem, keď idem na Slovensko a pýtam sa ľudí, či poznajú Moju Dedinu. Väčšina ľudí to pozná. Že na tom vyrastali. Aj je veľa super komentov pod videom na Youtube. Veľa ľudí neverí, že som tieto skladby robil ja.“
Prečo práve tento štýl hudby a kto bol vtedy tvojim vzorom?
“Chcel som, aby to bol rap po Slovensky. Nebolo toho v tej dobe veľa a páčilo sa mi to. Spojenie ťažkých beatov so slovenským rapom. Po prvej skúške s tebou a ostatnými som vedel, že je to dobre. Že to dotiahneme ďaleko. 😀 Mojim vzorom vtedy boli chlapci z kapely Trosky.“
Ako si nás vtedy vnímal? Že niekto sedí vedľa teba a diriguje ťa, aby to bolo podľa jeho predstáv?
“Bolo to OK. niekedy sme fakt dlho pracovali na nejakých maličkostiach. Ale to bolo to, čo ma bavilo. Tiež som chcel, aby ten výsledok stál za to. Dalo sa s vami dohodnúť. Môj počítač nebol v tej dobe najlepší na svete, ale išlo to. Demo verzia Fruity loops a malý lacný mikrofón, to bolo naše štúdio. Ale bol to môj sen, ktorý sa mi aj kvôli vám splnil.“
Čo vraveli tvoji rodičia na to, že tam stále za tebou niekto chodí? Nehnevali sa?
“Moji rodičia ma podporovali vždy vo všetkom, čo som robil. Samozrejme boli komenty ako: “mal by si sa viac učiť”, alebo: “kto mi zaplatí za tu elektriku, čo mi tu pálite?” 😀 Ale vždy som im dal vypočuť výsledné skladby a páčilo sa im to.“
S kým bola najväčšia sranda? Kto bol najzaujímavejší, alebo ťa nejak inšpiroval, posunul vpred, ukázal niečo nové?
“S tebou bola najväčšia sranda. Mal si na to byť Standup komikom. 😀 Vtípky a žartíky. Každý bol svojim spôsobom zaujímavý. Vy ste viac poznali hiphopovú scénu ako ja. Vždy som sa dozvedel niečo nové. Veľmi ma inšpirovali chlapci z BDS (pozdravujem), ktorí boli majstri sveta a chceli spolupracovať práve so mnou. Bol to skvelý zážitok. S Ferim sme urobili dosť dobrých skladieb. Od neho som sa dosť veľa naučil. Tiež som po prvýkrát bol v naozajstnom nahrávacom štúdiu. No proste paráda.“
Vnímaš stále hudbu tak, že ju aj porovnávaš s dobou, v ktorej si tvoril ty? Že v čom všetkom sa to zmenilo a či je to teraz ťažšie alebo jednoduchšie?
“Určite áno. Dosť sa hudba zmenila. Ale vidím, že sa aj chlapcom doma dosť darí. Slovensky hiphop stále žije. A som rad, že som mohol byť na jeho začiatku. Teraz je to oveľa jednoduchšie. Všetko môžeš v pohode dať na Facebook alebo dokonca vydať na Spotify a tak. Už nie je ani potrebný label. Teraz už pracujem na melodic techno skladbách. A už si robím aj sám mixing a mastering, kde vtedy sme ani nevedeli čo to je. Skladby boli surové a zneli peckovo. Ešte keď ich počúvam dnes, tak mám husiu kožu. 😀 “
Venuješ sa ešte hudbe? Alebo si to zavesil na klinec, tak ako aj ja?
“Stále sa hudbe venujem. Už 18 rokov žijem v UK, kde mám aj moje malé profesionálne štúdio. Vyštudoval som doplnkové štúdium na Pointblank Music School v Londýne. Tam som mal možnosť sa stretnúť s mnohými ľuďmi z brandže, ktorí ma naučili veľa nielen o hudbe, ale aj o masteringu, mixingu a marketingu. Ďakujem kamarát za rozhovor a pozdravujem celú partiu zo Spišskej Nove Vsi a Popradu. Bez vás by som nebol tam kde som.“