Rozišli sa. Po rokoch lásky, ktorá bola možno jednostranná, možno predstieraná. City totiž môžu mať vo vzťahoch mnoho podôb – na jednej strane láska, na druhej strane ilúzia o tom druhom, alebo pocit, že toho druhého milujeme, no časom sa to ukáže ako omyl.
Rozišli sa a hneď na druhý deň si dala inzerát do zoznamky a novú profilovku na sociálne siete, aby ukázala, že je nad vecou. Aby to ukázala jemu. Že ju to nebolí, že je šťastná a že si ide konečne užiť slobodu.
Rozišli sa a hneď od najbližšieho víkendu začala chodiť na párty, diskotéky, do barov. S novým účesom a mejkapom, aby sa cítila ako nový človek. Opäť príťažlivá. Opäť chcená a sexy. Zábava, alkohol, nové známosti, s nasadenou maskou, že je všetko OK. Že ju rozchod netrápi. K tomu množstvo nových fotiek z kadejakých akcií na profile. Často vyzývavo oblečená, čo u nej nebolo zvykom. A hneď sa chytili chlapské hyeny, ktoré čakali na príležitosť, keď bude konečne sama. Radili jej, ponúkali svoje ramená, objatie, útechu, posteľ. No nakoniec vždy cúvla. Nedokázala to. Niekde v kútiku duše možno tajne dúfala, že to nie je definitívny koniec. Aj keď ho nenávidela za to, čo urobil.
A ako to u alkoholu býva, tak s nim prišli spomienky, ľútosť, smútok, plač a uvedomenie, že to nie je OK. Že tá rana krváca viac, než si bola ochotná pripustiť. A nepomáhajú ani oblbováky, ani prítomnosť a povzbudenia kamarátok, že všetko bude fajn. Bude. Ale najprv si tou bolesťou treba prejsť.
Nie je hanba ani slabosť pripustiť si, že ťa rozchod bolí a trápi. Je to dôkaz toho, že ti na tom záležalo. Že to z tvojej strany nebolo len tak.
Raz sa ta bolesť rozplynie a budeš pripravená na ďalšiu.