Domáce násilie páchané na ženách a deťoch je bohužiaľ súčasťou poniektorých domácností aj v našom meste. Buď o ňom viete od známych, skrz policajné prípady, alebo ho počujete cez stenu, vidíte z druhej strany plota, či cez kukátko. Alebo ste ho prežívali/prežívate. A je smutné, koľko bolestí a krívd je medzi ľuďmi. V medziľudských vzťahoch. Bitky, šikana, ponižovanie, fyzické tresty, vyhrážky, agresivita.
A je absurdné, keď si muž myslí, že má právo prísť domov k rodine opitý, rozbíjať veci, nadávať, kričať a byť násilný, pretože v tom údajne spočíva tvrdosť chlapa. To je ale omyl. Tvrdosť chlapa totiž spočíva v jeho ramenách, ktoré majú byť oporou. Nie postrachom.
_______________________
Ženy, nemyslite si, že je vašou chybou a zlyhaním, keď vás partner týra alebo bije. Že ste si o to koledovali a obeťou je on a nie vy. Že on si zaslúži niečo lepšie ako vás a že vy ste ho vlastne vyhrali v lotérii, lebo je s vami ochotný ostať aj naďalej. Aj po tom, čo vás znova udrel a že tie modriny, monokle, zlomeniny a ponižovanie sú zanedbateľnou súčasťou budovania vášho vzťahu.
Rovnako ani zo strany muža, ani zo strany ženy nie je správne biť dieťa s tým, že je to vraj dobré na výchovu a tak sa ho nikto nezastane, keď plače od bolesti alebo od strachu.
Keď muž bije vaše dieťa v predstave, že je to dobré na výchovu, zastaňte sa ho. Nemusíte za každých okolností stáť pri mužovi a už vôbec nie, ak je to despotický tyran. Máte nárok namietať a zastať sa dieťaťa. Pretože toto nie je príklad otcovskej tvrdej ruky.
Máte právo nesúhlasiť, namietať, mať vlastný názor a prejaviť čo sa vám páči, alebo nepáči. A to stále. Nie iba vtedy, keď je na to vhodná chvíľa a keď má chlap dobrú náladu. A nezostávajte s niekým iba kvôli strachu, že už nebudete schopné nájsť si niekoho iného. Samota, alebo neúplná rodina nesmie byť väčším strašiakom, ako bolesť, modriny a jazvy.
Ženy, mnohé si zaslúžite oveľa viac ako máte a ako si myslíte že vôbec môžete vo svojom živote mať a dosiahnuť. Máte právo vedieť aké to je tešiť sa na návrat domov, na večerné uvoľnenie sa v posteli a prebúdzanie sa do dňa, v ktorom nebudete musieť byť v strehu. Máte právo zažiť možnosť rovnej diskusie, prejavenia názoru, emócií, únavy a aká dôležitá a príjemná je neha, objatie, porozumenie, dôstojné zaobchádzanie a pocit bezpečia. Nemusíte za každých okolností obhajovať tú zrúdu v chlapskom tele, že mala slabú chvíľu, skrat alebo dôvod na násilie. V slabej chvíľke si totiž dvaja ľudia v zdravom vzťahu spoločne poplačú v objatí, a nie že jeden stojí so zaťatými päsťami nad zbitým, plačúcim, trasúcim sa telom svojho partnera, so slovami “vidíš, k čomu si ma dohnala?”
Keď mal niekto ťažký deň, niečo mu nevyšlo alebo ho niečo sklamalo či naštvalo, tak frajerka, partnerka, žena ani deti nemôžu byť hromozvodom domácnosti. Nie sú to fackovací panáci, ku ktorým môže muž kedykoľvek prísť a trieskať do nich ako do nábytku. A väčšinou sú to chlapi, ktorí keď dostanú niekde v krčme po nose, tak plačú, sťažujú sa, alebo volajú políciu, pretože sa cítia ukrivdene. Pretože to bolí. Zrazu je násilie zlá vec.
Existujú však aj prípady, kedy žena ostane s tyranom, násilníkom a grázlom preto, lebo jej dáva na verejnosti zvrátený pocit bezpečia; je ochotná to s ním vydržať kvôli majetku, peniazom, darčekom, postaveniu; alebo sa hanbí, že ju priatelia a rodina odsúdia, keď si dovolí o tomto probléme otvorene hovoriť a priznať sa, že doma zažíva peklo. Na úkor zvráteného tvrdenia, že “láska je slepá”
_____________________________
Stretol som mnoho takýchto žien. Rozprával som sa s nimi a snažil sa pomôcť. S poniektorými sme k sebe mali a máme kamarátsky blízko. A je fakt smutné, všimnúť si na nich to poznačenie, ktoré so sebou nesú. Plachosť, tiky, kusance, jazvy, prerazené nosy, prehryznuté pery, ale aj takú tú tvrdosť, drsnosť, zatrpknutosť, zlosť, nenávisť, nedôveru… . A ani sa im nedivím.
Kurva, nerobme si to! Ak si chcete vybiť zlosť, tak tréningov, ringov, posilňovní je tu dosť. Alebo to skúste so seberovným. Pocit, že môžete rany aj inkasovať a cítiť bolesť a poníženie by už nebolo také odvážne však?
Hanbil by som sa ako chlap!!! Doma mlátiť ženu a deti a potom v dotazníkoch uvádzať, že som „muž“.
_________________
A čo detské svety? Toľko bolesti v nich je.
Asi najviac ma za srdce chytá, keď vidím, alebo čítam o nepekných detských osudoch, zážitkoch, bolestiach. Je toho v detskom svete príliš. Bolesti, sklamania, plaču, modrín, zlomenín, a najsmutnejšie na tom je, že mnohé z toho prichádza z domova, alebo zo školy.
Deťom nepatrí a nie je prirodzený svet výsmechu, bitiek, bolesti, modrín, zlomenín, šikanovania, trestov… . Deti majú svet spoznávať, nie byť trestané rodičmi za to, že ho ešte nepoznajú. Keď ešte nevedia, že ich môže zraziť auto, že môžu vypadnúť z okna, porezať sa, zadusiť sa a že je smrť definitívna. Bitka nie je vysvetlenie a nezískajú ňou vedomosť, prečo to nemajú robiť a čo by sa mohlo stať.
Deti musia mať v sebe tú dávku detskej naivity, nerozvážnosti, sebeckosti. Načo ich lámať k zatrpknutosti? Deti sú vnímavé, nasávajú informácie ako špongia a aj keď sú malé, tak tiež vedia čo je radosť, smútok, bolesť, strach. Majú právo na trpezlivé vysvetlenia, ako svet funguje a nie namiesto vysvetlenia byť “obdarované” bitkou kvôli tomu, že niečo robia nesprávne. Iba sa so svetom oboznamujú a bitkou žiadneho poznania nenadobudnú. Taktiež je absurdné mlátiť deti alebo im dávať tresty za zlý prospech v škole. Akú známku zo správania by asi takíto rodičia dostali? Bijú ich za výsledky v škole a potom lajkujú a zdieľajú citáty o tom, že úspech v živote nezávisí od akademického titulu a štúdia, ale od využitej príležitosti. To sa nejak medzi sebou vylučuje nie?
Deti potrebujú vedieť, že šikana nie je správna a že o nej treba hovoriť; či už o tej školskej, domácej, alebo na internete. Musia vedieť, že to nie je ich zlyhanie a nemôžu za to. Že nie je ich chybou a zlyhaním, keď sa im niekto vysmieva za oblečenie, účes, prospech, strojček na zuby, okuliare, váhu, postavu, pehy, rodinné a majetkové pomery … . Taktiež musia byť poučené o tom, že ich genitálie neslúžia na to, aby sa ich dotýkal sused vo výťahu alebo na schodisku. Že je to zlé, neprípustné a že o tom treba povedať doma. Ak sa to ovšem nestáva doma, pretože aj takéto odporné prípady sú.
Rodičia by nemali lámať v deťoch svet rozprávok, pretože práve z neho získavajú definíciu dobra a zla a jeho hranicu. Nelámať v nich detské sny o povolaniach, pretože aj kozmonauta, aj smetiara, aj policajta, aj námorníka niekto musí robiť a tiež to boli kedysi deti. Ja som chcel byť smetiarom, mať oranžovú vestu a voziť sa na veľkom smetiarskom aute. A nikto to vo mne nelámal, ani sa mi nesmial, dokonca som mal veľké plastové smetiarske auto, s ktorým som sa hral.
Deti treba podporiť v ich záľubách, aj keď s nimi rodičia nesúhlasia, pretože nemusia ísť v ich šľapajách a ani robiť v budúcnosti rovnaké povolanie. Nech sa časom rozhodnú samé. A smutné je, keď od svojich detí očakávajú výsledky rodičia, ktorí ich odkladajú do škôlky a do školy, aby sa všetko naučili tam – pozdraviť, byť úctivé, vedieť sa obliecť, umyť, hrať a doma ho len zavrú do izby a namiesto pohladenia mu dajú plyšáka. Jediná ich starosť je skontrolovať domáce úlohy a žiacku knižku, lebo to je asi základ spokojného a šťastného dieťaťa a posolstvo rodičovstva. Tresty, povinnosti, bitka. A popri tom si nevšimnúť, že dieťa volá o pomoc. Bez slov.
A na záver ešte musím spomenúť, že aj deti, ktorým to trvá dlhšie, majú nejaký hendikep, alebo chorobu, majú taktiež svoj svet, svoje srdce, svoju krv, svoje myšlienky a svoje vlastné prejavy emócií. Nemusia skákať po strop, nadávať, ani sa opiť. A človek, ktorý dieťa týra a bije za to, že je choré, si zaslúži urvať ruky.
To, čo môže byť pre niekoho iba komický pohyb, alebo pazvuk, je pre hendikepované dieťa osobitým prejavom emócií. A netreba zabúdať na to, že mnoho vážne chorých a hendikepovaných ľudí dokázalo veľké veci. Napokon, každý kto deťom berie ich svet, nádej a šťastie, bol kedysi tiež “iba” dieťaťom. A svet nepatrí dospelým. Svet patrí deťom a mláďatám, pretože to je počiatok života. Čistota a nevinnosť.
_____________________
A domáce násilie páchané na mužoch? Aj to sa stáva. Mnohé ženy dokážu svojho muža zosmiešňovať, zhadzovať, alebo s nim vytrieť podlahu.