Malé mesto. No koľko je tu ulíc, domov, bytoviek, vchodov, poštových schránok, výťahov, dvier, okien, balkónov, pivníc? Koľko bytov a izieb a v každej z nich sa odohráva iný príbeh? V každom príbytku iný žáner – romantika, komédia, dráma, horor. Príbehy o zamilovaných pároch, šťastných rodinách, objatiach, sexe, bohatstve, chudobe, žiarlivých psychopatoch, opileckých výstupoch, hysterických manželkách, domácom násilí. Niekomu sa žije dobre, iní chcú ísť do väčšieho alebo vypadnúť z mesta niekam ďaleko a navždy. Poniektorí majú dostatok, niektorí sa musia pravidelne lúčiť s otcom alebo s mamou, pretože opäť ide na turnus za hranice, aby bolo doma čo jesť. Aby bol ten život dôstojnejší.
Nakoniec si uvedomíte, koľko ľudí tu žije a koľko príbytkov v našom meste je. Koľko rôznych zákutí v miestnostiach, dušiach, srdciach. Koľko ľudských príbehov, šťastia, nešťastia, bojov, túžob, snov, cieľov, bolestí, plaču, smútku a strachu. Koľko splneného a koľko strateného. Koľko ľudí vládze chodiť po schodoch, dávať si ranné aj večerné rozcvičky, niekoľkokrát denne obšťastniť partnera. Koľkí zvládajú alebo musia ťahať dlhé zmeny, znášať poníženia od nariadeného, hádať sa. Koľkí postávajú na balkónoch iba v trenkách, so šálkou kávy, cigaretou v ruke a zlosťou na systém. Koľko šedivých vlasov a vráskami zbrázdených tvárí sa díva na ulicu, so spomienkou na mladosť v zaslzených očiach. Koľkokrát sa ozve krik, plač, nadávky, smiech či hádka z niektorého z pootvorených okien. Koľkí ľudia sa tešia po práci alebo z výletu domov k partnerke či rodine, a koľkým sa domov nechce, pretože to doma neklape, alebo žijú život samotára, medzi vyčítavými stenami, blikotom televíznej obrazovky a cenganím pivných fliaš. Koľkí majú doma neporiadok a koľkí sú chorobne závislí na poriadku a čistote.
Ak sa aspoň na chvíľu zamyslíte nad tou spleťou ľudských životov, tak si uvedomíte, koľko príbehov píše naše mesto v každej duši, svedomí, srdci. V každom dome, byte, dvore. V každej pivnici, garáži, šatníku, komore. Koľko príbehov a osudov aj v malom meste. Koľko pocitov, emócií, víťazstiev, sklamaní, rozhodnutí, aktivít, myšlienok a nápadov. Koľko dobra a zla. Koľko protikladov.
Každý si dennodenne nesie svoj vlastný príbeh. Za každou stenou sa niečo odohráva buď v tichosti, alebo v dramatických scénach. Každý sused sa snaží ten svoj príbeh režírovať najlepšie ako vie, aj keď všetci žijeme svoj život prvýkrát a bez chýb a zlých rozhodnutí to nejde. Vždy, keď ideme s niekým vo výťahu, tak vedľa nás stojí nejaký životný príbeh a ten z človeka môže robiť osobu zábavnú, ukecanú, prívetivú, odvážnu, milú, alebo otravnú, zlostnú, zamračenú, odmeranú, hádavú. Takto nejak pôsobíme my všetci. Pre každého sme niekým iným no iba my sami so sebou žijeme 24 hodín denne, poznáme všetky svoje tajomstvá, výhry, prehry, bolesti, straty a dôvody. Iba my najlepšie vieme, prečo sme takí, akí sme a prečo robíme to čo robíme. Máme vo svojich rukách to, kým sme a ako dokážeme svoj život ovládať. Aj keď u mnohých je to ťažšie o vrodené vady, choroby, hendikepy a ďalšie priťažujúce okolnosti, ktoré si nevybrali sami, no učia sa s tým žiť najlepšie ako vedia. A ovplyvňuje nás aj konanie iných ľudí. Pocit bezpečia, násilie, strach, bolesť, nehody, prepady, znásilnenia, týranie, šikana. Pretože aj to je bohužiaľ súčasťou mnohých ľudských životov. A možno aj u tých, ktorí bývajú iba o poschodie nad vami, pod vami alebo vedľa vás.