Súčasťou detstva na sídlisku a rôznych vylomenin boli aj sídliskové vchody a útroby bytoviek. Ešte kým sa všade nezačali montovať kamery. Schodiská, výťahy, práčovne, klubovne, pivnice, spoločné balkóny… . Neviem ako to je dnes, no myslím si, že už to nežije tak, ako kedysi. Že už tu nie je toľko rôznych partií a tie miesta, kde sa stretávali, sú už iba v spomienkach tých starších. Ale možno sa mýlim.
Vysedávanie pri potravinách, na dračom údolí pri veterine, pod schodmi a na schodoch za panelákmi, v alke, v sade, na lavičkách, na “prakeroch”, medzi garážami, na školáku – aj keď tam to žije aj teraz. No už je to trochu iné. Aspoň ja to tak vnímam. Každý mal nejaké svoje miesto, kam každý deň zamieril za svojou partiou. Rôznorodosť štýlov. A mnohé sme si neuvedomovali. Slušnosť, ohľaduplnosť, cudzí majetok, spolunažívanie … .
Ale idem si trochu zaspomínať. Na vyťahovanie mincí z výťahových šácht. Vošli sme do vchodu, privolali výťah, otvorili dvere a do tých dier, kde zachádzali železné kolíky z výťahových dvier, sme vložili kľúče. Tak sa dal výťah privolať na prvé poschodie, no dvere ostali otvorené. Potom niekto skočil do šachty a hľadal mince. Za vylovené mince sme si kupovali v potravinách nanuky.
Spomínam na naháňačky po schodoch a vo výťahoch. Vždy v tom bolo trochu stresu, či nás nevyženie nejaký dospelák, pretože robíme krik. Pamätám si, ako kamarát ukrýval pod gumou na schodisku pornočasopisy, ktoré vylovil z kontajnera počas zberu papiera v škole. Pamätám si na vytrhávanie gúm zo schodov, pretože sa na nich v zime dobre šmýkalo na snehu. Pamätám si na pľuvance z okien alebo zo spoločných balkónov na chodbách pri výťahoch. Na vyhadzovanie vajec, sáčkov s vodou, petárd. Na svietenie lejzrami do okien, alebo na ľudí, ktorí šli popri paneláku. Na chytanie myší hokejkami pri pivniciach. Na schovávanie sa v kočikárňach či pivniciach. Ako sa tam pilo a poniektorí tam mali v sedemdecových fľašiach schovanú trávu. Pamätám si, ako sme niekomu zdola založili paličku do zvončeka a utekali sme preč. Musel zísť dole a vytiahnuť ju. Alebo ako sme zvonili viacerým ľuďom naraz a tiež sme utekali. Alebo nejakému náhodnému menu, a keď sa niekto z reproduktoru ozval, tak sme sa ho pýtali, že “Dobrý deň, tu František Výrostko, výzva Tixu. Periete v Tixe?” Možno si poniektorí pamätáte na tú reklamu na prací prášok Tix. Výrostko zdola zvonil ľuďom a pýtal sa ich, v čom perú. Raz si pamätám, že sa kamarát opýtal – “dobrý večer teta, kamarátovi strašne treba kakať. Nemohol by ísť k vám?”
Pamätám si na hádzanie kamienkov do okien spodných poschodí a potom útek za roh najbližšej bytovky. Pamätám si, ako sme dole vypínali poistky, keď niekto šiel vo výťahu. Výťah zastavil a zhasli svetlá.
A samozrejme si pamätám na robenie dier kľúčmi do drevenej výťahovej kabíny alebo na písanie fixkou po výťahoch, po dverách, po stenách. Na sprejovanie. Na vyberanie pošty zo schránok – paličkou sa listy nadvihovali cez tie malé dierky na dvierkach schránky. Poniektoré “obete” ich potom upchávali rôznymi plechmi, alebo dávali zhora drevenú zábranu, aby sa pošta nedala zhora vytiahnuť.
Občas bolo pod schodami načurane a nasraté. Pamätám si, že sa dosť kradli aj topánky, súčiastky z bicyklov alebo celé bicykle. Neviem už, či sa niekedy zistilo kto.
Tých spomienok je veľa a mnohé z toho bolo robenie zlosti niekomu inému. (Nie som na to hrdý a nechválim sa tým.) Vandalizmus, ničenie majetku, nerozvážnosť. Susedom, starším ľuďom atď…. . Ale deti premýšľajú inak, ako dospelí a bavia sa na iných veciach.
Spomínate si na niečo z toho?