Je každého dobrovoľným rozhodnutím, akým bude človekom. Či bude sebecký, netolerantný, bezohľadný, alebo obozretný, ohľaduplný, všímavý. Vidieť to aj na tom, kto ako parkuje. OK, áut je veľa a je problém s parkovaním. No tým, že zaparkujete bezohľadne na chodníku, na žltej čiare, pred schodmi, vchodmi, únikovými východmi, bezbariérovými prístupmi, na križovatke, v zákrutách či vo vjazdoch nebojujete za parkovacie miesto a neznepríjemňujete tým život úradníkom ani vedeniu mesta. Znepríjemňujete ho ostatným obyvateľom. Chodcom, ľuďom na vozíku, rodičom s kočiarmi … . Alebo chodci sa snáď majú na chodníkoch uhýbať autám? /A to sú fotky iba jednej časti jedného sídliska. A nie, nezastavili tam iba na chvíľu./
Je to podobné ako keď niekto schválne po svojom psovi nezbiera z trávnika hovná s tým, že to začne robiť, až keď mu mesto dodá sáčky alebo koše na tie hovná. No neuvedomuje si, že týmto prístupom nebojuje s predstaviteľmi mesta, ale znepríjemňuje život ostatným obyvateľom, susedom či deťom, ktoré sa už ani nemôžu na trávnikoch medzi panelákmi hrať, tak ako to bolo možné kedysi. Ak nechcú stúpiť do hovna.
A opäť ma mrzí, že okolo takto bezohľadne zaparkovaných áut dennodenne chodia aj policajti a kašlú na to. Až kým sa niečo nestane. Ja ich už ani nevolám. Zbytočne, s tým ich prístupom.
Už sme boli svedkami toho, čo všetko sa môže stať. Aj v našom meste, aj na našich sídliskách. Požiar v paneláku, poškodené plynové potrubie a evakuácia bytoviek, úrazy … . A nejak sa k týmto situáciám musia dostať aj hasiči, aj sanitka, aj policajti… . Ale to si poniektorí uvedomia až vtedy, keď sa nejaké nešťastie stane im. A to je tá bezohľadnosť. Seriem na ostatných. Kašlem na susedov, na iných ľudí, na chodcov, na cyklistov, na hendikepovaných, na deti, na starých ľudí. Vidím len seba, svoje blaho, svoj egoistický prístup. Mnohým asi uniká, že žijeme v nejakej spoločnosti, medzi inými ľuďmi a čo to znamená.
