PREDVIANOČNÝ ČAS: MÁLO OHĽADUPLNOSTI NIELEN ZA VOLANTOM

Predvianočný čas a nakupovanie nie je o pretekaní sa, ani o boji o miesto na parkovisku, ani o trúbení, o agresivite a riskovaní za volantom, ani o ukazovaní prostredníkov. Je to o spomalení, uvedomení, odpustení, ohľaduplnosti a štedrosti, ktorá nemá byť iba pod stromčekom a na štedrovečernom stole, ale aj v medziľudských vzťahoch a správaní. Alebo si fakt poniektorí myslite, že duch Vianoc je o naháňaní drahých darov, o pretekaní sa pri pokladni, o drzosti k personálu, o pôžičkách, nákupoch na splátky, o vyčačkaných domácnostiach a stromčekoch, o vyleštených autách a uvedení obydlia do dokonale čistého stavu? Že je to o tom materiálnom? Iba o lesku, svetielkach, pozlátku, baliacom papieri a plnom bruchu? Že toto je tá štedrosť? Kde je ten duch Vianoc v aute, vo fronte pri pokladni, pri komunikácii s predavačkami?

Ale takto to dnes je. Moderný Ježiš Kristus si naťahuje bielu rukavicu, ako detektor prachu v domácnostiach, aj keď sa všetko leskne čistotou, ako chladná čepeľ skalpela pred operáciou. Ale čo ak predsa vysávačom a prachovkám ušla nejaká nečistota? Ženy v domácnosti chytá panika, že svoje obydlie nestihnú dať do nedotknuteľného stavu, bez známky toho, že sa tam žije.

V tej špine, smrade, prachu a zvieracích výkaloch, ktorými bola posiata drevená podlaha maštale keď padala hviezda nikomu nenapadlo, že toto výročie raz bude oslavovať Persil, Clean, Cif, Okena, Savo, Eta, Lidl, Kaufland, Tesco… Čo už, doba sa mení. Srdcia a svedomie však nevydrhne žiadna kefa, ani handra.

A mnohí ľudia sú takí, ako jazdia. A aj kvôli nim sa tvoria kolóny, zápchy, dochádza k nehodám, agresivite, hádkam, dokonca bitkám na parkoviskách. A pritom stačí tak málo. Pozornosť.

– Tí, ktorí jazdíte po meste po pamäti, tak by ste mali spozornieť, či sa náhodou niekde nemenilo dopravné značenie, alebo či niekde nie je zmena prednosti.

– Existuje aj pravidlo pravej ruky a keď ho neovládate, tak by ste nemuseli trúbiť na toho, kto si dovolí nedať vám prednosť, pretože prednosť má on. A nemusíte sa naňho potom schválne lepiť, trúbiť, blikať, nadávať. Pretože to nie je jeho chyba.

– Mohli by ste si odpustiť čumenie do mobilov, hlavne ak čakáte na zelenú a až keď zasvieti, tak dopisujete posledné slovo, odosielate správu, zhasínate displej, odkladáte mobil do priehradky a pohnete sa. Sú to síce sekundy, ale ide o plynulosť cestnej premávky a aj o tých za vami, ktorí stoja v kolóne.

– Na parkovisku sa nejazdia preteky, značenie parkovania treba dodržiavať a keď buchnete niekomu dverami do auta, tak to nie je maličkosť, pretože nikto si nekupuje auto kvôli tomu, aby mu bezohľadný človek pri vystupovaní/nastupovaní poškodil lak, alebo urobil preliačiny.

– Chodci by si mohli uvedomiť, že prechod pre chodcov nie je jednosmerka a keď idú chodci z jednej strany, tak môžu ísť naraz aj chodci z druhej strany. Taktiež, ak čakáte pred prechodom, tak je dobré nepozerať sa do protismeru, alebo čumieť do mobilu, ale pozerať, či nejde auto, či nespomaľuje, alebo či už nestojí a nedáva vám prednosť.

– Dodržiavanie predpísanej rýchlosti v obytnej zóne platí aj pre kuriérov, donáškarov, taxikárov, aj pre tých chlapcov, ktorí si myslia, že je frajerina nič nerešpektovať. Pretože vedieť šoférovať znamená aj ovládanie predpisov a nie riskantnými manévrami a bezohľadnou jazdou sa vyhýbať dopravným nehodám. A to, že si poniektorí vychutnávate rýchlu a bezohľadnú jazdu, vám nezabezpečí nesmrteľnosť a nezraniteľnosť. Ani nezničiteľné nosy, keď vás niekto z toho auta vytiahne. Existujú aj väčší frajeri, ako ste vy a rešpektujú ostatných, dodržiavajú dopravné predpisy a neohrozujú seba, spolujazdcov, ani ostatných účastníkov cestnej premávky. Pretože nie je hanba byť ohľaduplný.

Nerozumiem napríklad tomu, keď idete predpísanou rýchlosťou v obytnej zóne 20km/h, v zóne 40 na sídliskách max 40km/h, v obci a mimo obce maximálnou povolenou rýchlosťou, tak sa vždy nájde niekto, kto sa na vás nalepí, bliká, vykukuje, dokonca ukáže prostredník, no keď potom niekde zastaví a klopete mu na sklo, tak neotvorí dvere, ani nestiahne okno, ale sedí zosratý v aute, alebo sa ospravedlňuje. Prečo to nedohrá do konca? Tú svoju drzosť a odvahu. Alebo vás obehne a schválne vás začne pribrzďovať, lebo si myslí, že je to nejaká pomsta.

Vážne je tá ohľaduplnosť taká ťažká vec?

Pin It on Pinterest

Share This