PRÍJEMNÝ NÁKUP A DOBRÚ CHUŤ. AK OVŠEM VIETE, ČO NAKUPUJETE A KONZUMUJETE.

 

 

Kŕmia nás odporným hnusom. Prijímame ho v potrave v takej koncentrácii, pravidelnosti a množstve, že sa to musí odzrkadľovať na našom zdraví a možno ani svoje zdravotné ťažkosti neprisudzujeme tomu, čo kupujeme a následne konzumujeme.

Nečítame zloženia potravín, väčšinou si všímame len tabuľku nutričných hodnôt, čo má koľko bielkovín, tukov, či cukrov a skladové podmienky, alebo hygienickú závadnosť až tak do úvahy neberieme. Vždy aj tak najviac zaváži cena. Čo na tom, že z mrazáku vytiahneme polorozmrazené potraviny, že pečivo bolo niekoľko dní po sebe opätovne zmrazené a rozmrazené, že kúpime v zľave tovar s poškodeným obalom, alebo sa ulakomíme na potraviny u ktorých končí záručná doba. Tvárime sa víťazoslávne a spokojne, keď do košíka hádžeme jednu položku za druhou a mylne si myslíme, že znížením nákladov na nákup sme urobili niečo pre seba a svoj život. Nezodpovedne nakupujeme potraviny pre deti, napriek tomu, že obsahujú prísady podporujúce hyperaktivitu, či alergie, alebo nie sú dokonca vhodné pre dieťa. Konzervanty, farbivá, zvýrazňovače chuti, aromatizujúce látky a podobné prísady, ktorým nevenujeme pozornosť, pretože nečítame dôkladne zloženie jednotlivých potravinárskych produktov, sú často zásadné. Málokto z nás vie, že mnohé z „éčiek” sú dosť vážne negatívne pre ľudský organizmus, že sú v krajinách ako USA, Kanada, Rakúsko, Nemecko a podobne zakázané, no na Slovensku a v Čechách sa veselo používajú. Odborníci výslovne radia vyhýbať sa určitým látkam, pretože sú skutočne nebezpečné, či už ide o karcinogény, alergény, látky spôsobujúce poruchy tráviaceho systému, krvného obehu a podobne. Mávneme nad tým rukou, podobne ako nad cigaretami, smogom, stresom, alkoholom a povieme si, že nám sa predsa nič nemôže stať. Veď to predsa kupuje a konzumuje kvantum ľudí a tým sa nič nestane. Ale ako vieme, že sa im skutočne nič nestalo, alebo nestane?

Vobec sa to netýka len tých lacných potravín. Všímam si zloženia produktov a zarážajú ma nápisy ako – prvá akosť, najvyššia kvalita a podobne. Napríklad moju pozornosť minule upútala šunka najvyššej kvality, stopäťdesiat gramové balenie za necelé dve eurá. Obsahovala síce devaťdesiatjedna percent z hmotnosti mäso, ale taktiež asi desať éčiek, z ktorých boli dve zakázané vo viacerých štátoch, ostatné buď rakovinotvorné, potencionálne nebezpečné, alebo spoôsobujúce alergiu, či stavy dušnosti a podľa odborníkov je lepšie sa im vyhnúť. Podobné je to s jogurtami, syrmi, mäsovými výrobkami, nápojmi. Sú skoro všade a nejde mi do hlavy, prečo keď sú v niektorých krajinách zakázané, kvôli riziku ohrozenia zdravia a dokážu sa bez ich použitia zaobísť, prečo sa používajú u nás. Pretože je to mnohým ľuďom jedno a myslia si, že sa ich to netýka? Týkať by sa to malo hlavne ľudí, v ktorých moci je to zmeniť.

S našim zdravím a naivitou sa nezahrávajú len výrobcovia, ale aj predajci. Obchodné reťazce, hypermarkety a supermarkety. V najmenšej miere malé predajne. Ľudia v hordách nakupujú lacné výrobky, húfne sa vrhajú na zľavy, často sa neváhajú na predajni pobiť o posledný kus Staré baby zavesia barlu, alebo palicu ani samé nevedia kam a behajú pomedzi regálmi ako splašené zvieratá. Netušia ale, že platia za položky, ktorých akciová cena je často vyššia, ako pôvodná cena. Všimol som si to pri procese, kedy tovar dodávateľ dopraví, skladník ho prijme, niekto z prideleného úseku potravín ho precení, prelepí nálepky a je to. Často sa stane, že nálepka novej ceny je nalepená priamo na nálepku pôvodnej ceny a tak pri jej odlepení máme možnosť vidieť, že kupujeme ešte o niekoľko korún drahšiu potravinu. K navýšeniu cien dochádza niekoľkokrát.

Kvalita služieb, prevádzkovania a skladovania tiež nie je bohviečo. Týka sa to predovšetkým väčších predajní. Je jedno, že mrazené potraviny sa niekoľkokrát rozmrazia a zase zmrazia, alebo že je mäso už skazené, slizké a zelené. Vždy sa dá predsa využiť na iný výrobok, napríklad z mletého mäsa a chuť a smrad sa zakamufluje korením. Čo na tom, že krájané salámy na váhu su staré, obschnuté. Zmiešajú sa s čerstvými a je to. Aký je problém v tom, že je šalát navrchu zažltnutý, obschnutý, alebo už nie celkom čerstvý? Vždy je po ruke lyžica, s ktorou sa dá premiešať s čerstvejším. Nič predsa nesmie výjsť nazmar. Čo na tom, že do mlynčeka spadla krysa. Nikto to nevidel, nikto to neucíti. No a čo, že sa naštvaný zamestnanec vyčúral, alebo vysral do omáčky, do polievky, alebo do čohokoľvek iného, do čoho to bolo možné. Vždy je čím chuť prekryť. Kto vie, či práve preto tá istá potravina zakaždým chutí inač.

Mnohokrát sú zamestnanci proti týmto praktikám a nesúhlasia s nimi, no ak nechcú prísť o prácu, ktorú je v dnešnej dobe nájsť veľmi ťažko, tak len nemo poslúchajú inštrukcie. Vedúci úsekov sú tlačení zhora, aby minimalizovali odpad a odpisy a tak sa musia vynájsť, ako vedia. Preto sa vám rozpadáva pečivo medzi prstami a je ako sprachniveté drevo. Pretože bolo niekoľkokrát zmrazené, aby sa mohlo predať aj na ďalší deň. Do skladov a do mrazákov predsa nikto, okrem zamestnancov nevidí. A tak je to aj s premiešavaním šalátov, mletím mäsa, či výrobou polotovarov. Preto je v mnohých prípadoch lepšie staviť na menšie obchody, ako na super a hypermarkety.

Častokrát ani zloženie uvedené na obale nie je totožné so skutočným obsahom daného výrobku, čo v poslednom čase riešia už aj média. A že ľudia kupujú podradné výrobky, neprečítajú si drobné upozornenia uvedené na obaloch, alebo si ich nevšimnú? Jednoducho naleteli na cielené marketingové triky výrobcov a predajcov. A namiesto ospravedlnenia úmyselného poškodenia spotrebiteľa, alebo jeho ohrozenia, kompetentné osoby médiam len oznámia, že je chyba zákazníka, že je nepozorný, alebo že sa nechal oklamať.

 

Pasivita, nezáujem, chamtivosť, lakomosť. Kvôli tomu idú všetky tieto produkty na odbyt a je po nich dopyt. Stačí predsa, že dobre chutia, čo iné by sme si mali všímať nie?

Nezabúdajme ale, že konzumujeme nie len preto, aby nám chutilo, ale aby z toho malo úžitok telo. Zamyslite sa a čítajte popisy a zloženia. Prídete na veľa zaujímavých vecí. Všímajte si kvalitu, neporušenosť obalov a záručné doby. Neorientujte sa len cenou. Tou sa dá človek oklamať najviac.

 

 

Pin It on Pinterest

Share This