Martina Dulíková a jej víťazný príspevok v literárnej súťaži

Toto, neskromne, šumne mesto
vniklo kolo roku tišic dvesto šesťdesiatošem
kec perši raz Villu načisto Novu spomina
dajakeho veľkomožneho pana liscina.
Odftedy še do onej honosnej Villy
nove a nove ľudze zmescili.
A te plodzili
same dobre veci
(okrem dzeci)…
Vežu, čo do oblakoch kuka
Namestie šošofka, tak do obluka
Stranu, dze ceplo i taku, dze žima
pamiatkoch dobludu- poradna dzedzina.
Bavime še v divadle, športujeme v haľe
kulturnime v obľekoch, v Reduce na baľe.
Kec leto, v kupalisku močime nohy
Kec žima, na štadione predvadzame vlohy.
Šmejeme še veľo, radostne my ľudze,
naj to nafurt tak v Novejši budze.

Zdieľaj to