VÍKENDOVÉ PEŠIE CESTY DOMOV

Je nadránom. Čapujú sa posledné pivá, dopíjajú posledné poháriky, znie posledná skladba a vyhadzovači postupne vyprevádzajú posledných hostí. Zase sú za tých najhorších.

V nagelovaných lovcoch vyhasli aj posledné nádeje na novú známosť, či o zbalenie nejakej pripitej dievčiny aspoň na jednu noc. Asi mali málo hotovosti alebo nesprávnu značku auta. Komu v partii neostal ani jeden šofér, musí volať taxíka a akoby naschvál nie je nič voľné. Mnohí idú radšej peši, aby zo seba aspoň trocha zhodili tú ťarchu dymu a alkoholu. A tak hor sa na sídliská.

Idem Duklianskou ulicou po tom známom nekonečnom chodníku a občas okolo prefrčí auto. Buď prvé alebo posledné. Buď niekto ide do práce, alebo domov spať. Do toho taxikári, dúfajúci, že nebudú musieť flekovať pri krajnici, aby nemali ozvracané poťahy a zátylok. Smetiarov ešte nevidieť, pretože im nikto nebude platiť za prácu v noci a tak ešte čakajú, aby mohli blokovať ulice v špičke.

Do toho hlad. Žalúdok pokrčený ako požutá žuvačka a všetko je zatvorené. Je však riskantné ísť na shellku pre hotdog, pretože to nestojí za odpoveď, že hotdogy už nie sú a tie klobásky, čo sa tam krútia, sú čerstvo vyložené z mrazáku. Občas to ale treba skúsiť 🙂

A tá cesta domov má obvykle ale rovnaký scenár.

Dekáč, metropol, dlhý chodník, okolo kauflandu. Samozrejme ešte prebehnutie cez cestu na benzínku pre bagetu. Aj keď z nej zakaždým bolí žalúdok a páli záha, tak bagety z benzínky k cestám domov proste patria 😃 Niečo do žalúdka treba a snáď ešte nejaká v chlaďáku ostala. A tak môžete častokrát pri cestách vidieť obaly od bagiet. Buď ich tam niekto hodil úmyselne, alebo ich vyfúklo z preplnených košov.

A samozrejme rampy a nekonečné vlaky, ktoré sa rútia koľajnicami ako ihla do žily feťáka. Záblesky svetiel, pohľad na paneláky, v ktorých sa ešte spí. Je predsa nedeľa. Ale áno, občas sa bytovka usmieva jedným zapáleným svetlom niekde v strede, akoby sa jej zaleskol zlatý zub. Niekto možno prišiel domov, vstáva niekam preč, alebo musel ísť srať. Ranná stolica je predsa dôležitá.

Za rampami dilema, ktorým chodníkom sa vybrať na sídlisko. Či popri plote základnej školy, alebo šikmo k potravinám, ktoré toho toľko pamätajú.

Vonku sa rozvidnieva a v hlave to príde možno až niekedy na obed.

Pin It on Pinterest

Share This