Nielen zlé ale aj dobré správy lákajú pár jedincov, aby tam ťahali do komentárov niečo zlé. A vidíte, že takmer vždy sú to tí istí ľudia. A je tak veľmi okaté, že tam ide o osobnú zaujatosť. O osobný konflikt. O nejaké osobné krivdy a nezhody. A títo blbci za klávesnicou nedajú svojmu terču za pravdu už iba z princípu v ničom. Ani keby dotyčný povedal, že hlavné mesto Slovenska je Bratislava. Napíšu mu, že klame a k tomu aj zopár osobných útokov. A väčšinou to isté dookola. Osobná nenávisť, nič viac.
A že som použil „osobná“? To je dosť silné slovo, pretože títo ľudia sa osobne stretávať nechcú. Osobne by totiž neboli schopní povedať do očí svojim terčom to, čo vedia napísať do komentárov. A keď sú vyzvaní na osobný rozhovor, tak odmietajú alebo dokonca to berú ako vyhrážku. Oni vedia všetko o každom najlepšie, takže sa nepotrebujú stretávať osobne a nepotrebujú žiadne vysvetlenie či diskusie. Ešte by náhodou zistili, že sa mýlili. A tak sa tu točí nenávisť od pár internetových ľudí k pár konkrétnym osobám. Dokonca aj ja som mal pár takých chytrákov v komentároch. No tiež sa stretnúť nechceli. Jeden mi nadával a keď som mu napísal, že idem za ním, že som si zistil kde býva, tak sa ospravedlňoval a všetko vymazal. Ďalšieho som stretol naživo na Ihle na Čingove a ani nepípol. Toto sú internetoví hrdinovia.
Viete, ja som mal tiež veľa konfliktov, naťahovačiek a podobne. Určite si to pamätáte. No so VŠETKÝMI som sa stretol aj osobne. Nikto neodmietol a dobre sme sa porozprávali, aj keď nikdy z nás asi nebudú kamaráti. V mnohom som sa uistil a na niektoré veci som zmenil názor. V mnohom sme spoločnú reč nenašli, no v niečom áno. Dokonca vznikli aj nejaké spolupráce. A to je na živote pekné. Možnosť zmierení, odpustení, uvedomení, prijatí, odosobnení. A nikdy neviete, kto vám dá do vašej životnej mozaiky nejaký dielik, ktorý tam zapadne. Odpoveď, vysvetlenie, rada, pomoc, spolupráca, podpora. Aj od niekoho, s kým sa nemusíte. Iné je, keď niekto niekoho nenávidí iba z princípu a má ho vo všetkom za zlého človeka. Ale to je znak hlúposti.
Potom tu máme tzv. smajlíkovačov, ktorí vám budú zhadzovať a smajlíkovať všetko čo poviete a všetko čo urobíte. Iba z princípu, lebo ste sa ich niečím dotkli, alebo ste sa im v niečom znepáčili. Chcel by som vidieť, či by prijali v kritickej situácii pomoc alebo nie. Či by prijali prvú pomoc pre seba alebo pre svojho blízkeho od niekoho, koho iba z princípu, bez akéhokoľvek argumentu, hejtujú.
Máš problém s primátorom, niektorým z poslancov, úradníkov a podobne? Veď čo za nimi nejdeš osobne? Prečo sa nejdeš pýtať osobne? Prečo si nevypočuješ vysvetlenia a argumenty? Nemusíš to prijať, ani zmeniť názor. No je fér sa vedieť aj stretnúť osobne. A mňa veľmi teší, že so mnou sa stretol každý aj osobne. Aj keď som im nakladal 😀 No vždy s argumentom. A je fajn dostať aj odpovede a môcť na niektoré veci zmeniť názor, vidieť iný pohľad. To je napríklad ako keď jebete do predavačiek, že sú také a onaké. No keď začnete sami robiť v obchode a vidíte to z druhej strany, tak zrazu meníte názor. Ale to je normálne. Pretože len skúsenosti môžu človeku názor zmeniť, alebo ho v tom uistiť.
Ste osobní? Ťaháte osobné veci? Menujete? Urobte to aj osobne.
Na záver príklad – príde sa pani aj s deťmi zadarmo najesť, napiť a zabaviť na akciu ktorú organizujem, potom príde domov a napíše sťažnosť na mesto, že bol hluk a bla bla… . Načo potom prišla? A keď už prišla, tak to mohla povedať tam, alebo to mohla napísať verejne. Nech všetci vidíme.
A ešte k tomu, ako sa ohýba pravda – tak, že slepo dávame za pravdu našim blízkym a tí druhí teda automaticky pravdu nemajú. Vidím, že sa v nejakej diskusii háda o niečom moja frajerka, otec, mama, sestra, brat, kamarát či kolega…., tak samozrejme hneď slepo podporím jeho a toho druhého začnem zhadzovať, smajlíkovať, nadávať. Je to ale správne? To ako keby niekto z vašej rodiny tvrdil, že Slovensko hraničí s Chorvátskom a ten druhý by mu oponoval, že to nie je pravda…., no vy dáte samozrejme za pravdu tvrdeniu, že Chorvátsko hraničí so Slovenskom a ten kto tvrdí opak je kokot a treba ho zhodiť. Najlepšie naňho vytiahnuť aj niečo osobné.
Ani sa nedivím, že toľko ľudí to zlomilo, niečo robiť pre iných alebo akákoľvek snaha. Alebo že sa na to vysrali, že odišli, že si začali robiť svoje, že sa odmlčali, že zmenili prostredie a ľudí okolo seba. Pretože každý má svoju hranicu únosnosti, keď ide o ľudskú zlobu. Osobné útoky od zbabelých fejkových profilov pri všetkom, čo robí niekto iný. Ale to je tak…. ku zlému a v zlom sa ozve vždy viac ľudí, ako keď treba niečo pochváliť, niekomu pomôcť, niekoho podporiť, niečoho sa zúčastniť, niečo vymyslieť. Ľahšie sa rozpráva o pomoci niekomu, ako sa toho priamo zúčastniť, keď je možnosť. Zrazu mnohí strácajú reč, nemajú čas a podobne… . Ale o tom nabudúce.