Aj vám sa stáva, že niekde ucítite vôňu, ktorá vám niečo pripomína a neviete si spomenúť čo? Konkrétnu udalosť, osobu či predmet? Vône podobne ako hudba v človeku dokážu zakonzervovať spomienky na to príjemné aj nepríjemné. S rôznymi vôňami sa spájajú aj časy školy, detstva a obdobia, kedy sa všetko zdalo ľahšie a bezstarostnejšie. Pretože aj taká je častokrát mladosť.
Spomínam si na vôňu školskej lavice. Ako ju bolo cítiť lakom. Ako voňali učebnice a knihy – ináč nové a ináč tie použité. Ako v nose šteklila krieda a páchla mokrá špongia pri zotieraní tabule. Aj keď najdôvernejšiu skúsenosť s ňou majú určite tí, ktorí ňou dostali do ksichtu. Pamätám si, ako voňala ceruza, keď som si ju dal pod nos a prichytil hornou perou, ako fúzy. Ako bolo cítiť prezuvky, šatne, vajíčka medzi krajcami chleba, keksíky, čokoládky, čaj, kakao a školskú jedáleň. Ako to bolo cítiť, keď sa niekto počúral alebo posral. Ako voňala čerstvo umytá dlážka na chodbách. Ako v rukách pri otáčaní strán voňalo nové číslo časopisu Bravo. Ako kovovo bolo cítiť prsty po minciach či kľúčoch. Ako jedinečne voňali videokazety, ako páchli staré žinenky, náraďovňa, telocvičňa, stará volejbalka, plastelína. Ako voňali temperové či vodové farby. Ako mi smrdel starý nábytok, keď som chodil do ľudovky na výtvarnú aj ako voňalo drevo v dielni na hodine technických prác. Ako páchol alebo voňal výťah – podľa toho, či sa niekto doma okúpal v parfume, alebo nemal hygienické návyky, alebo šiel domov z krčmy posratý, pošťatý, s rozbitými kolenami. Ako voňal trávnik na ktorom sme sa hrali medzi bytovkami, aj ako to voňalo na trhoch či kolotočoch. Určite ste vnímali, ako voňali dievčatá na školských večierkoch, alebo keď sa o nich chlapci začali zaujímať viac, než o to, aké auto šlo práve pod oknami alebo aký rušeň ťahal vlak. Pamätám si, že nedeľu večer bolo cítiť napätím a nepokojom pred pondelkom a pondelkové ráno strachom, či nepríde písomka alebo vyvolanie k tabuli. Pamätám si, ako voňali čerstvo vypraté periny aj ako to bolo cítiť u doktorky v ordinácii. Aj to, čo sa šírilo vzduchom pri stojacích autobusoch na zastávke, plnej vyčkávajúcich žiakov, aj vo vestibule stanice. Pamätám si vôňu muškátov na balkóne u babky, keď som k nej šiel na prázdniny, aj na staré koženkové sedačky vo vlaku cestou tam. Aj na všetky domáce vône.
Som vďačný za spomienky, a mnohé sa vynárajú práve pri týchto vôňach.