OSOBNÉ POCITY A DOJMY Z VIANOČNÝCH TRHOV 2025 V SPIŠSKEJ NOVEJ VSI

Máme za sebou tohtoročné vianočné trhy. Každý návštevník trhov z nich má nejaký svoj osobný pocit, či už z atmosféry, stánkov, sortimentu, cien, služieb, správania sa ľudí… . Bol som sa taktiež prejsť po trhoch v piatok aj sobotu, navyše v sobotu poobede som nalieval dobročinný punč a teší ma, koľko ľudí sa pristavilo a prispelo. Behom hodiny a pol som rozdal všetko – alko aj nealko punč, a vyzbieral som od ľudí 502 eur, ktoré som poslal na transparentný účet. Takže spokojnosť. Napriek tomu, že mi mesto dobročinný punč nepovolilo. Hlavne že každoročne povolia stánky primátorovi, aj kadejakým politickým stranám, pretože nemôžeme mať pokoj od politiky ani na Vianoce. A tak tieto hyeny neváhajú rozložiť si politický stánok s petíciami aj na vianočné trhy. Zneužiť atmosféru a že ľudia si trocha vyšli užiť si. Musíme byť otravovaní aj na trhoch a aj tam vidieť ich slogany a logá. A poskokov v straníckych tričkách, ktorí namiesto toho mohli robiť niečo užitočné. Jasné, majú na to právo, no čo tak sa trocha zamyslieť, či je to vhodné vždy a všade, tlačiť ľuďom politiku.

Ale poďme k samotným trhom. Zamrzelo, že nebol sneh, no nad počasím nezvíťazíme, neprehovoríme ho, nezbijeme, nepodplatíme. Aspoň neboli sťažnosti na ľad, úrazy či zlý terén. Aj keď v dnešnej dobe sú ľudia takí, že sú schopní sťažovať sa aj na to, že žiadny úraz nebol. Každopádne, stánky tak ako vždy – oblečenie, hračky, balóny, handmade výrobky a samozrejme predražené jedlá a nápoje. Pretože poniektorí potrebujú raz do roka z ľudí vyžmýkať peniaze. Jasné, nie je nikoho povinnosťou niečo si v tých stánkoch dať. Každý sa môže najesť a napiť aj doma. No aj by si človek niečo na tých trhoch dal. Ale za „hot-dog“ v podobe starého prekrojeného rožka, v ktorom leží zoschnutá scvrknutá atrapa klobásky dať 3,50 eur? Alebo za cigánsku 7,50? Za ani nie 100 gramov masa. Ale ok, veď kto nechce, nech neje. Potom sa netreba čudovať, že pri tých stánkoch až toľko ľudí nie je. A to som pochodil festivaly a kadečo, a videl som ceny aj inde. Aj porcie. Tu mi to prišla riadna zlodejina, tak ako za „turbopunč“ 7,50 eur. Jasné, že si človek potom radšej vypije v bare či kaviarni, kde ten punč majú za normálnu cenu. Ale trhovníci sa budú stále sťažovať na toto a tamto….. na nájom, na podmienky, na náklady…. lenže zdierať za to spotrebiteľa? Na cene a častokrát na kvalite? To je riadny odporný hnus.

A úplne najlepšie boli tie teľacie tupé výrazy ľudí, ktorí si mysleli, že každá prevádzka je automaticky zároveň verejné wc. Mnohí sa ani nepýtali, rovno vpochodovali na wc, alebo boli prekvapení, že je to za poplatok.

Taktiež mi vadilo, že nehrala hudba. Nejaké vianočné vystúpenia boli, to áno, ale aj zo stánkov sa mohli šíriť radšej koledy, ako moderné tuc-tuc a kadejaké rapy. Pretože k Vianociam patria aj koledy. Aj k trhom by mali. Lenže o atmosféru nejde. Ide iba o biznis, odstáť si to, ponadávať, posťažovať sa…. . Ale ani tí ľudia nie sú o nič lepší. Zdutí, nezdvorilí, neobozretní, tlačiaci sa, drgajúci. Akoby si mysleli, že je hanba alebo prejav slabosti, keď sa niekomu uhnú. A tak idú rovno, bezohľadne, alebo čumia do mobilu a nezaujíma ich svet pred nimi, za nimi, vedľa nich. Keby som mal takto so svojimi kilami kráčať ja, tak pozrážam všetkých k zemi. Lenže ja sa našťastie ustúpiť viem, aj pozrieť či niekto nejde za mnou, keď chcem prudko zastaviť alebo zmeniť smer.  Volá sa to obozretnosť. Tých zlodejíčkov, ktorí pobehovali hore dole ani spomínať nebudem. To je kapitola sama o sebe.

Ale na čo sa každoročne teším? Že stretnem známych. Že stretnem ľudí, ktorých som dlho nevidel pretože žijú alebo študujú inde, alebo už majú svoje povinnosti a nechodia veľmi von. A tak som sa riadne vyrozprával, aj si vypočul kadečo. Zaspomínali sme, zasmiali sa, rozobrali všetky možné témy. O meste, o sídlisku, o spomienkach na detstvo, škôlku, školu, lotroviny, vylomeniny, dobrodružstvá.

Takže za mňa celkový dojem z trhov je taký, že čo som očakával, to som aj dostal. To dobré, aj to zlé. Každoročne je to totiž rovnaké a tak sa neteším ani tak na jedlo a pitie, ako na ľudí, ktorých stretnem.

Takže som spokojný. Samozrejme, že môžete mať na to iný názor či už z pozície stánkara, predajcu, zákazníka, návštevníka alebo hyeny v tričku politickej strany, ktorá otravuje ľudí ešte aj na Vianoce a počas vianočných trhov.

Pin It on Pinterest

Share This