Mnohí viete, že sa okrem iného venujem aj pravidelným zbierkam pre ľudí v núdzi a hendikepovaným deťom. Už trocha poznám ich problémy a potreby a taktiež koľko stoja mnohé pomôcky, liečby a lieky. A že sú tieto zbierky nevyhnutné, apelujúce na štedrosť a dobrosrdečnosť okolia. Ak do takejto zbierky prispejete, výrazne niekomu pomôžete v neľahkej situácii a v pokrokoch v ozdravovaní. Vy si to ani nevšimnete, ale rodičia hendikepovaného dieťaťa sledujú každý jeden jeho krok a preto vedia, či sa to oplatí alebo nie.
A keď si pozriete na mnohé transparentné účty a zbierky pre chorých, tak uvidíte, ako žalostne málo ľudí sa zapája. Keby každý poslal len po jednom eure, tak je to obrovská suma. Lenže je to o pár ľuďoch, aj keď posielajú častokrát peknú sumu peňazí.
A potom si pozriete za mňa odpornú zlodejinu – žiadať peniaze na organizovanie protestov. Načo im tie peniaze sú? Načo im je takáto suma? Kde tie peniaze končia? Robia to z presvedčenia, alebo kvôli peniazom? Kto za to berie honoráre? Čo je za to nevyhnutné nakupovať? Nestačí sa iba v pokoji zhromaždiť? Treba z toho robiť festivaly a koncerty? Reklamy, kampane, zbierky, prezentovanie „umelcov“ a „osobností“? Tieto peniaze, tých takmer 200 tisíc na chujoviny, by mohli byť využité oveľa lepšie a aj reálne zmeniť niekomu život. Pretože čo je horšie? Pocit, že sa tu vraj máte zle, aj keď ste zdraví? Alebo to, že máte choré dieťa, ktoré potrebuje finančnú pomoc? Okamžite, nie za 2 – 5 – 10 rokov.
A nezabudnite mi zase poniektorí písať nadávky a vyhrážky.
