O dobre sa tak ľahko rozpráva. Horšie je ale urobiť dobrý skutok alebo sa niečoho zúčastniť. Tak ľahko sa rozpráva o tom, ako by bolo treba pomôcť, srdiečka, lajky, ľahko sa zdieľajú pekné videá a motivačné obrázky. Tak ľahko sa zdieľajú smutné príbehy a nejaké podujatia, na pomoc niekomu. No už je ťažšie sa týchto podujatí aj zúčastniť, pomôcť tam, prispieť do nejakej zbierky. Tak ľahko sa pozerá na človeka v núdzi, no ešte ľahšie sa odvracia zrak alebo hľadajú výhovorky, keď je možnosť aj pomôcť. Kde sú vtedy tí kritici, diskuteri, uvedomelí občania, balkónoví a krčmoví odborníci ….?
ČESŤ VÝNIMKÁM SAMOZREJME
Ale o inom chcem…
Mnohí by chceli žiť v lepšej krajine, lepšom meste, lepšom štáte…. . Mať lepšiu politiku, systém, úrady … . Nárokujú si na toto a tamto, vykrikujú svoje práva, naťahujú ruky, dožadujú sa, sťažujú sa, čakajú s otvorenou hubou…. .
Koľkí z nich ale začnú od seba? Koľkí pracujú na tom, aby boli lepší? Aby bolo medzi ľuďmi menej sebeckosti, chamtivosti, lakomstva, ľahostajnosti, podlosti, zákernosti, bezohľadnosti, klamstva? Koľkí sa dokážu podeliť? Koľkí dokážu pomôcť, darovať, podporiť niekoho iného?
Ale mnohí by iba niečo chceli. Chceme, chceme, chceme. Čo tak začať od seba? Napríklad pri šoférovaní, parkovaní, spolupatričnosti? Koľko je všade odpadkov, bordelu v lese, špakov pod balkónmi, hovien na trávnikoch? Koľko vandalizmu a ľahostajnosti. Koľko je medzi ľuďmi klamstva, podrazov, nevery… koľko ojebov je medzi kamarátmi, spoločníkmi či vo vzťahu k hosťom, klientom, zákazníkom, dodávateľom, odberateľom?
Za mnohé nemôže ani politika, ani vláda, ani systém, ani úrady. Za mnohé si môžu ľudia sami, tými skurvenými vlastnosťami. Každý máme dobré aj zlé vlastnosti. Tiež mám veľa tých zlých vlastností a množstvo chýb. Podstatné je aspoň trocha sa snažiť byť lepším človekom. Alebo niečo podporiť, niečoho sa zúčastniť, niekomu pomôcť.
Nie sa iba sťažovať.
A možno o tom neviete, keď dookola bečíte to svoje „Beeee, my platíme daneeee“, že aj všetci tí dobrovoľníci, organizátori rôznych podujatí a ľudia zúčastňujúci sa brigád a kadejakých dobročinných a charitatívnych akcií taktiež platia dane. Aj všetci tí, ktorí niečo robia pre vás, aj keď by to robiť nemuseli, platia dane. A nebečia o tom pri každej príležitosti. Nesťažujú sa, nenastavujú ruky, nečakajú… ale snažia sa aspoň malým dielom k niečomu prispieť.
Na internete v komentároch, tam sa stretnú desiatky, stovky ľudí … Čo všetko je zlé, čo všetko je na piču… ale keď môžu taktiež pomôcť? Kde sú??? Namiesto hundrania, nadávania a čakania, že všetko za nich urobí niekto iný.
Ja sám na sebe vidím, čo všetko sa dá urobiť z pozície občana pre niekoho iného. Čo všetko sa dá vybaviť, zorganizovať, vymyslieť, zmeniť. Som taký istý človek ako vy. Tiež si niečo budujem, zháňam kontakty a niečo realizujem. Nie je toho veľa, ale v rámci svojich možností. Dal som do toho veľa času, nervov, naťahovačiek a svojich peňazí. ALE aj naďalej to budem robiť predovšetkým a hlavne na sídlisku, na ktorom bývam.
Týmto chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa aj sami vedia ponúknuť, či nepotrebujem pomôcť, niečo priniesť, niečo previezť, niečo opraviť…. . Ďakujem že ste. A že sa jeden – dvaja ľudia nájdu, keď verejne požiadam v nejakom statuse o pomoc niečo preniesť… previezť. Ďakujem aj všetkým tým, ktorí akcie ktoré organizujem neberiete ako samozrejmosť. Že prídete, niečo prinesiete, zabavíte sa a máte pochopenie pre prípadné organizačné nedostatky. Vďaka vám to všetko má zmysel.
A choďte do hajzlu vysmievači, škeriči a mudrlanti, čo by ste všetko urobili ináč a lepšie. No keď dostanete možnosť, tak ste zrazu ticho. Zrazu vás niet. A aj mesto dávalo dosť možností občanom. No občania majú v piči niečo vymyslieť. Jednoduchšie je sťažovať sa. Česť výnimkám samozrejme. Aby to nevyznelo, že ja som tu jediný aktívny občan. To ani z ďaleka nie. Ale niektoré veci sa ma osobne dotýkajú, serú ma a je to riadne demotivujúce.
Čím to je, že jedni sa zaujímajú a iní nie? Čím to je, že jedni sa snažia pomôcť a iní nie? Že jedni sa zapoja, iní nie. Že jedni majú prehľad a iných nič nezaujíma? Čím to je, že jedni sú sebeckí, ľahostajní a bezohľadní a druhí sú nápomocní, všímaví, ohľaduplní? Čím to je? Čím to je, že jedni čumia z balkónov, ako ich susedia majú nejakú brigádu a ešte im tam hádžu špaky? Pritom to tí ľudia robia aj pre nich, nie iba pre seba. Ale lepšie sa čumí, ako sa niekto trápi, ako niekto niečo nosí, ako niekto bojuje aj za iných. Aj za tých, ktorí čumia.
Ja viem aj na sebe, že robiť dobré veci je oveľa ťažšie, než robiť tie zlé. To dobré stojí viac námahy a to zlé akoby šlo od ruky. Preto sa tí špekulanti a darebáci do ničoho nezapájajú. Lepšie sedieť spolu pri stole a predbiehať sa kto má lepšie auto, hodinky, mobil…, no neprispejú a nepodporia peknú myšlienku. Ale jasné, nie je nikoho povinnosťou niekomu pomáhať. A toto je doba, kedy mnohí radšej pozerajú, ako niekto kričí o pomoc, než aby mu šli pomôcť.
Česť mnohým výnimkám samozrejme.