Zle skúsenosti a zážitky sa rozmazávajú, či už tie u doktora, v škole, na úradoch, s policajtmi. To zlé sa šíri ako mor a všetci sa idú pojebať. Zastávajú sa kadejakej „krivdy“, aj keď pri nej neboli a častokrát ani nepoznajú aktérov danej situácie. No vyjadriť sa chcú. A tak sa často ľudia hádajú na situáciách, pri ktorých neboli a teda im ani nerozumejú. A keď ide niečo hladko? Tak to berú ako samozrejmosť a pochváliť nevedia. Ani sa ospravedlniť.
Sociálne siete sú častokrát lovom na chyby. Texty, grafika, video, fotografia, umenie, kultúra…. . Hľadať chyby a nedostatky a potom smajlíkovať a zhadzovať. „Jééééj, tam je chyba. Poďme tam dať smajlíka, poďme ho zosmiešniť, zhodiť, vynadať.“ V tisíc slovách nájsť jednu chybu a toho sa chytiť. A postaviť na tom priblblé komentáre. Namiesto toho, aby vnímali ten obsah a myšlienku. „Máme ho, je to pičovina, je to kokot, bodaj by zdochol, ja som hovoril že je to kokot…. .“ Lebo urobil chybu, lebo má nejakú zlú vlastnosť, lebo ma vadu reči, lebo má okuliare, lebo mu niečo nevyšlo….. .
Toto je totiž doba, v ktorej sa nesmiete pomýliť, urobiť chybu. Nesmiete byť neupravení, unavení, slabí. Nesmiete prehrať, na niečo zabudnúť, ani mať nejakú chorobu či kostlivca v skrini. Nesmiete mať súkromie ani sa spolčiť s niekým, koho nemajú radi, lebo vám ihneď dajú nálepku. Takže ak máte nejakého kamaráta, ktorý sa rozhodne ísť do politiky, tak sa s ním musíte prestať baviť, pretože vás automaticky označia za jeho voliča atď… .
A takto mnohí nadávajú aj na systém. No keď je možnosť ten systém oklamať alebo zneužiť, tak neváhajú.
A úplne najlepšie je to porovnávanie, že inde je údajne lepšie.
Keď niekomu niečo nevyjde, niečo sa nepodarí vybaviť, niečo zlyhá, nie je mu vyhovené, dôjde k pochybeniu…, pretože za mnohým stojí človek, tak je zle. A prídu samozrejme aj tie blbé reči, že ako je to inde lepšie, v iných mestách a v iných krajinách. Ale keď sa všetko podarí na prvýkrát a je človeku vyhovené, tak sa to berie ako samozrejmosť a netreba ani pochváliť a rozmazať to. Načo. Rozmazáva sa predsa iba to zlé.
No je dobré vedieť aj pochváliť, nie iba nadávať, že vám niečo nevyšlo. Pretože aj úradník, aj policajt, aj politik je tiež iba človek. A môže pochybiť.
Nie je zlý úrad, je zlý úradník. Nie je zlá polícia, ale tí, ktorí jej robia hanbu. Všetko to sú ľudia ako my. Rôzni. S dobrými a zlými vlastnosťami. Tak ako ich máme aj my. Chcel by som ale vidieť, kto z tých chytrých občanov ako robí svoju robotu, kto sa ako nezašíva, kto si ako nepredlžuje prestávky, kto sa nesnaží o nejaké úľavy či protekcie, kto komu nelezie do riti, kto je aký poctivý.
Niekto mešká 5 minút? To sú strašné služby, už tu nikdy neprídem… . Chcel by som ale vidieť toho človeka, ako si počína on vo svojom živote a v práci. 10 dobrých skúseností zabije jedna zlá. Ja som mal taktiež veľa zlých skúseností, no vždy som pochválil aj tie dobré.
Keď urobíte niečo dobré, nikdy vás nezačne sledovať toľko ľudí, a zaujímať sa o vás, ako keď urobíte niečo zlé. Lebo toto ľudia chcú vidieť. Veď vidíte, aké celebrity sú z mafiánov a ako sú poniektorí schopní vrahov nazvať dobrými správnymi chlapmi. Alebo ako človeka, ktorý tu v našom meste pod vplyvom a šialenou jazdou na motorke zabil ženu a ostal nepotrestaný. Vzal život a nijak nezaplatil. A doteraz jazdí ako debil a ľudia ho majú za celebritu. Lebo toto je zvrátený svet. Túžime po násilí, po krvi, po úrazoch, nešťastiach, smrti. Ale nech sa netýka nás ani našich blízkych. To by už nebola taká sranda.
Ale ešte sa vrátim k tomu vnímaniu dobrého a zlého.
Robíte nejakú komunitnú akciu. Ľudia idú okolo alebo čumia z okien, no nezastavia sa, nepodporia. Tvária sa že nemajú čas. Ale keď niekde vidia majáky, tak tam hneď utekajú, to hneď zisťujú že komu sa čo stalo. Toto ľudia chcú. Pičovať a sťažovať sa. Ako keď ide hore cena benzínu, tak ľudia pičujú, ale keď klesá, tak to berú ako samozrejmosť, lebo veď oni platia dane. No absolútne nerozumejú tomu, čo všetko vplýva na cenu pohonných hmôt.
A najlepšie, keď niekto povie „Dakedy bolo lepšie a čistejšie.“ Dakedy? Dakedy si ľudia vedeli pomáhať sused susedovi, robili sa brigády, ľudia neboli takí bezohľadní, sebeckí, zdutí. Nečumeli do mobilov a nezapájali sa do diaľkových diskusií, ktorým ani nerozumejú. Kedysi bolo normálne, že sused zazvonil susedovi, či nemá požičať cesnak, múku, vajce, prášok do pečiva… A teraz? Čumia, nepomôžu, robia sa že nevidia, ponáhľajú sa k výťahu, aby ušli susedovi, ktorý ide do vchodu za nimi. Rozsype sa niekomu nákup? Pozerajú na druhú stranu. Nepodržia dvere, nepozdravia sa, nepoprajú nič pekné. Ale hlavná vec, že pičujú na systém a politiku, akoby toto mohlo za tie medziľudské a susedské vzťahy. A nezačnú od seba. Česť mnohým výnimkám samozrejme.
Tiež sa to učím. Byť lepší. Nie som perfektný, robím kokotiny a aj ich budem robiť. Aj mnohé zlé rozhodnutia. Buď úmyselné alebo nie. Tak ako si viem vypiť a povystrájať, aj niekoho chytiť pod krkom, aj dostať zákaz do podniku, lebo mám tiež svoje nálady a povahu. Som tiež iba človek. A vždy som o sebe povedal aj to zlé, pretože tým vezmete vietor z plachiet tým, ktorí by na vás chceli niečo vytiahnuť. A myslia si, že vám tým ublížia, že vás zhodia, že znevážia vašu snahu.
Som človek ako vy. Ale mnohí kritizujú iba iných, no o sebe nepovedia nič. Ani do dobré, ani to zlé. Lebo oni nerobia chyby, nerozčuľujú sa, sú maximálne slušní, neklamú, nepodvádzajú, do práce chodia s elánom. A sranda, keď niekto povie, že „Nestarajte sa do nás, neriešte nás, máme v piči čo si kto myslí…“ Ale to tvrdia iba vtedy, keď sa im darí. A keď sa dariť prestane? Zrazu by chceli, aby sa niekto staral. Aby niekto pomohol, požičal, odviezol, vybavil, zariadil, presadil… .
Ja som tiež chcel byť sám a všetko robiť sám. Ale zistil som, že mať nápomocné osoby prináša výhody a aj možnosť odpočinúť si. A viem na koho sa mám obrátiť keď mám nejaký problém, ktorý neviem sám vyriešiť. Aj na mňa sa ľudia obracajú s tým, že niečo potrebujú. A keď viem, tak pomôžem. Prečo nie?
Spolupráca a spolupatričnosť je dôležitá. Lenže dnes ľudia pália mosty pri prvom probléme. Pri prvej pičovine sa rozchádzajú, hádajú, končia kamarátstva. Alebo keď mu niekto iný názor alebo oponuje. Predstavte si však, že by mal každý na všetko rovnaký názor a že by ste sa pohybovali medzi svojimi dvojníkmi. O čom by ste sa rozprávali?