Áno? Myslíte si, že sme tu tí najsilnejší? Prirodzene najväčší, najdokonalejší, najmocnejší? Tak sa prejdite bez zbraní okolo dravých zvierat. Žite bez postrekov a pascí, postavte sa bosí do mraveniska, zaplávajte si so žralokmi, zatancujte s medveďom, zašprintujte s gepardom, pohrajte so sršním hniezdom. A uvidíte, akí sme my veľkí a na vrchole. Zver tu ale prišla prirodzene, bez zbraní.
Iste, zabíjať kvôli obžive. OK. Druhá vec je zábava a pocit, že môžeme všetko. Že môžeme deliť zver na domáce, spoločenské, úžitkové, divé, škodcov…, a podľa toho sa k ním chovať. Buď im dávať mená, domov, rozmaznávať, hladkať, učiť povelom, chovať ich a rozmnožovať, alebo ich zabíjať, hubiť, tráviť a zdobiť si steny s ich hlavami.
A tak ako človek, pán tvorstva a prírody, rozdelil zvieratá či rastliny a určil podľa seba ich dôležitosť, tak určuje aj aké počasie je dobré a aké zlé. Pekné počasie je, keď svieti slnko a je teplo. A zlé počasie je, keď fúka vietor a prší. Ale, čo na to samotná príroda? Rastliny a živočíchy, ktoré tú vlahu a dážď potrebujú? Pre nich to je dobré počasie. Aj vietor, pretože rozmnožovanie rastlín prebieha aj vzduchom. A keď sme pri tých rastlinách, tak sa treba zamyslieť nad tým, prečo človek stavia zvieratá nad rastliny. Prečo neje zvieratá preto, lebo nechce zabíjať a rastliny mu nevadia? Pritom, základnou stavebnou jednotkou života je bunka a teda aj tá rastlinná. A rastliny majú taktiež prejavy života – rast, rozmnožovanie, reakcie na vonkajšie vplyvy, pohyb, prijímanie živín… . Takže je to taktiež život a nie sú menej iba kvôli tomu, že vám neolizujú ruku, nezajazdíte si na nich, nevycvičíte ich na slovo, nepribehnú hocikedy keď si myslíte a nie sú hračkou, módnym doplnkom a nemôžete medzi nimi robiť zápasy.