Niektorí ľudia sú naozaj zvláštni. Keď im treba nový nábytok, nové dvere, novú vaňu, záchod, zárubňu, stôl, stoličku atď… ., tak si vedia vyhliadnuť nejakú akciu v obchode, pričom si dokážu aj svoj čas zariadiť podľa otváracích hodín. Nenadávajú, že nie je otvorený podľa ich predstáv. Dokonca si vedia zohnať odvoz. Dodávku, šoféra, aj pomoc pri sťahovaní. Vedia si urobiť voľno alebo vymeniť zmenu v práci, keď potrebujú kúpiť novú obývaciu stenu, posteľ, gauč.
No keď im už starý nábytok netreba, tak ho vyhodia iba ku kontajneru. Veď niekto to odnesie. Niekto si to vezme alebo to odvezú smetiari. Pretože keď im to už netreba, tak načo by si zháňali odvoz na zberný dvor? Načo sa o to snažiť, keď to už nepotrebujú? Vyhovoria sa, že im nevyhovujú otváracie hodiny zberného dvora, alebo na nedostatok veľkokapacitných kontajnerov. Zaujímavé. Keď to ale kupovali, tak im nevadilo prispôsobiť sa otváracej dobe obchodu, ani si zohnať odvoz.
(Uvedomte si ale, že za týchto ľudí platíte všetci. Pretože pre tieto veľké predmety musí prísť auto zvlášť.)
A takto to je asi u nich aj v živote. Čakať, kto im čo dá, vybaví, zoženie. Kto im vybojuje lepšie životy, kto im pomôže. Vedia aké majú práva, ale nie aké majú povinnosti. Vidia seba, ale suseda už nie. Vidia svoj byt, ale spoločné priestory, okolie bytovky a ulicu už nie. Chceli by brať, ale nevedia nič dať, ani pomôcť a prispieť aspoň štipkou snahy k zveľadeniu okolia. Veď nech to urobí niekto iný.