Keď začínate v nejakej novej práci, tak sa ju musíte najprv naučiť, pretože nikto učený z neba nespadol. Či je to čašník, kuchár, šofér, predavač, pracovník na pokladni… . Treba s tým počítať, že to tomu človeku pôjde dlhšie, možno nemotornejšie. A zamrzia nadávky, posmešky, nervozita od ľudí, ktorí asi boli už prvý deň v prací rozhľadení a vedeli čo a ako. Prišli prvý deň a hneď všetko samostatne vedeli, bez toho, aby sa museli na niečo pýtať kolegov alebo nadriadeného. Hlavne že všetkým jebe z tých motivačných citátov, že sa musíš všetko naučiť, musíš si za tým ísť, najťažšia cesta je tá správna, musíš robiť chyby aby si sa poučil. No v praxi vás nedočkavci a ignoranti zjebú a zhodia. To platí aj o autoškole či o učňoch. Učni sa predsa učia, tak si zaslúžia trpezlivosť. A autoškola tiež. A nie sa lepiť či trúbiť. A učni by ani nemali byť započítaní do nejakých pracovných rozpisov. No častokrát sú počas praxe zneužívaní odpornými zamestnávateľmi, ktorí chcú ušetriť a vytrieskať z toho čo najviac. To platí aj o tých, ktorí sa tu hrajú na veľké gastro a podnikanie, no ľudí zamestnávajú na švarcsystem. (vygooglite si, čo to je) Ale aj takto sa dá zneužiť bezradnosť ľudí, keď si hľadajú prácu. Alebo keď niekto ľudí točí a vyhadzuje iba z princípu v skušobnej dobe zo dňa na deň, alebo ľudí nechá robiť niekoľko dní a nezaplatí im.
Niet sa potom čomu čudovať, keď sú mnohí po takýchto skúsenostiach demotivovaní.
A také to vyplakávanie poniektorých, že aké je ťažké podnikať, koľko to je starostí a “poď si to vyskúšať”… Treba si však uvedomiť, že podnikanie nie je povinnosť ale dobrovoľná činnosť. Prečo to niekto dokáže férovo a iný nie?
Zvláštna kategória sú tí “biznismeni” a “podnikatelia”, ktorí majú na seba napísané desiatky firiem a prepojení sú na ďalších ľudí, ktorí majú taktiež desiatky firiem. Ale reálne nič nevyrábajú ani reálne neponúkajú žiadny tovar či služby. Iba žeby ich činnosťou bolo vysedávanie na kávičkách a premýšľanie, koho ešte ojebať, aby bolo na kávu aj ďalší deň. 