Je mi z toho na grc.
Je mi na zvracanie z tých chorých podnikateľov, ktorí naháňaju peniaze, riešia biznisy, no majú hovno. Dlhy, pôžičky, žiadne súkromie a žiadne úprimné kamarátstvo, pretože všetkých už aspoň raz v živote ojebali. Viete, koľko ľudí tu má nejaký biznis, alebo firmu iba preto, lebo ojebali niekoho iného? Kamaráta, spoločníka, partnera, zamestnancov… . Koľkí si postavili meno na cudzích nápadoch a drine? Koľko kuriev zo SNV nájdete na webstránkach zahraničných bordelov? A tu sa nosia s pánskymi maniérmi herečky. Koľkí sú tu zadĺžení a nevracajú peniaze, no stále majú na perník alebo kokain? Koľkí si myslia, že úspech je mať hypotéky, pôžičky, lízingy, pár bankoviek v peňaženke a kúpených kamarátov, milenky a obdiv? Koľkí sa nepriznajú, že im tie biznisy skurvili zdravie? Pritom, kto je bohatší a úspešnejší? Ten, čo prešiel stopom, alebo s minimálnym rozpočtom a pokorou Európu, alebo ten, kto si kúpi drahý all inclusive pobyt a tam sa ožiera a jebe kurvy?
Je mi na zvracanie z tých povrchných ľudí, ktorí zabili definíciu slova láska, dôvera a nádej, lebo nevedia čo je vernosť a úprimnosť.
Je mi na zvracanie z lenivých úradníkov, poslancov a doktorov, ktorí nemajú absolútne žiadne nasadenie, záujem, elán a ochotu a nezaslúžia si uznanie ako odborníci v tej svojej kancelárii, alebo ordinácii, kde zanedbávajú lekársku starostlivosť a na základe nekvalitného rontgenového snímku dokážu poslať pacienta domov, že je všetko v poriadku a keby náhodou nebolo, tak nech znova príde o pár týždňov.
Je mi na grc z tých ospevovaných grázlov a zločincov, z ktorých sa robia celebrity a akosi sa zabudlo na lámanie kostí, vyhrážanie, násilnosti, vydieranie… . Teraz sú z nich informátori. Udávači.
Je mi na zvracanie z tej uniformovanej bandy lenivcov, ktorí dávajú pokuty niekde, kde je zničené dopravné značenie, staré zdeformované značky alebo rozmrdané, neupravené cesty a škodoradostne čakajú, pozorujú, striehnu, ale nepomôžu, nepoučia, neupozornia. Iba čakajú na chybu niekoho, aby mohli prísť a konať. A keď vypíšu pokutu, tak idú nazad chrápať do slepej uličky na Blaumonte. Ale prejsť sa po sídlisku v noci, na to nemajú dosť odolné trenky proti posraniu sa.
Je mi zle z predstavy, že keby v Spišskej dostal len jeden človek AIDS, tak by tu malo prúser množstvo ľudí. Je to tu totiž všetko tak pomiešané a pokrížované, kto s kým šukal, kto sa s kým vystriedal. Grupáky, výmeny partneriek…. . A koľkí si tu tajne navzájom jebú ženy, alebo frajerky. Koľko kamarátskych “výpomocí” tu funguje len tak pre zábavu a sexuálne uspokojenie.
A najväčšia sranda je, že mnohokrát sú to verejne tajomstvá. Kto komu preťahuje ženu alebo frajerku. A hnus keď to robí kamarát kamarátovi za chrbtom. Ale asi to tak má byť. Z ľudí sa stali iba kusy mäsa, ktoré sa snažia o seba nahé plieskať, za účelom chvíľkovej rozkoše, napriek tomu, že majú svojich partnerov alebo rodiny. Mnohí túžia po zázemí pekného vzťahu a rodiny. A keď to dosiahnú, tak to zahodia kvôli chvíľkovej radosti z nevery a sexu pre zábavu.
…..
Za mnoho vecí tu nemôže politika, ani úradníci. Nemôžu za to, keď je niekto hajzel, ojebovák, klamár, kurva, špekulant, lenivec, sukničkár, krivák, vandal, podvodník…
Proste ma to serie. A áno, tiež nie som bezchybný a viem v čom som hajzel, kde mám nedostatky, aké mám zlozvyky, neresti, zlé vlastnosti a uvedomujem si, že sa to nikdy nezmení, lebo ľudia sa nemenia. Každý, kto bol v niečom hajzel, bude hajzlom aj naďalej. Bonzáci budú bonzovať, klamári budú klamať, podvodníci budú podvádzať, špiny budú vždy neverné a v násilníkoch bude vždy driemať násilník.
NIČ! Každý pozerá iba na seba. Na svoje blaho, svoju peňaženku, svoje ego, svoj bachor. Málokto robí niečo nezištne, úprimne, zadarmo. Každý sa pýta – čo za to? Čo z toho mám? Vidia iba osobný profit, zisk!!!
Tak aké zmeny tu kto chce? Keď sa mnohí iba prizerajú, nepomôžu, čakajú kto čo urobí, ani sa neozvú. Iba sa usmievajú a čumia. Aké zmeny chcú tí, ktorí iba sledujú a nezaujímajú sa o situáciu v meste? Alebo keď čumia v zahraničí na správy zo Slovenska, stovky kilometrov ďaleko a čakajú, či to tu niekto náhodou nezmení, neopraví, aby oni potom mohli prísť na zahraničných autách, s pánskymi maniermi na hotové. Lebo my sme tu predsa zaostalí kokoti a oni sú páni, ktorí robia za “iné peniaze” a vymysleli zahraničie, vlastnoručne ho vybudovali alebo oslobodili. Ako je to fér voči tým, ktorí sa tu o niečo snažia??? Aspoň malým dielom – kúskom umenia, kúpením tovaru alebo služby, dobrovoľníctvom… . Ale zároveň sa ani nečudujem, lebo často to aj mňa opäť ťahá preč, ale nie kvôli systému, nie kvôli politike, nie kvôli vláde. Ale kvôli ľuďom samotným.
Viem ale, čo by mi to zároveň vzalo.