Áno, verím v políciu napriek tomu, že by som si veľa vecí vedel vyriešiť sám a aj napriek tomu, že minulý rok ma veľmi sklamala policajná lenivosť, arogancia, lajdáckosť, neochota či protežovanie ich známeho, napriek tomu, že v práve je tá druhá strana. Taktiež neriešenie dôležitých vecí, zákernosť a pocit, že oni sú niekto – silná skupina, z ktorej by sa mal každý posrať a zabúdajú na to, že tiež boli kedysi kokoti a nadávali na policajtov. A teraz keď týchto policajtov robia, tak sú rovnakí hajzli. Ale to je o ľuďoch, nie o inštitúcii. O ľuďoch, ktorí robia tomuto povolaniu hanbu.
Vidíte do napríklad aj na tom, keď prídete na oddelenie s tým, že veríte v činnosť polície a nejdete si riešiť problém sami. Prídete ohlásiť protiprávne konanie, kde páchateľ sa ešte nachádza na mieste činu, no oni vám povedia, že nemajú čas, lebo akurát sa menia služby a najskôr za hodinu môžu niekoho poslať. A potom zrazu vidíte, ako okolo ide váš kamarát, policajt. Poviete mu o čo ide a on ihneď rieši, vyrazí, koná. Zrazu to ide. Keby to totiž nešlo, tak vám rovno povie, že najskôr za hodinu môžu. A je smutné, že to takto funguje aj na úradoch. Neporadia vám a nejdú v ústrety až tak, ako keď tam máte známeho. A potom sa čudujú, že v spoločnosti je taká nálada a nedôvera.
Policajtov sa však treba aj zastať. A to hlavne pred tými „uvedomelými“ občanmi, ktorí by ich chceli vyzliekať z uniformy, lebo veď „bléééé, my platíme danééé“. A vraj policajti sú platení z ich daní a tak ich musia poslúchať. To ako keby policajt povedal občanovi, že platí zdravotné poistenie a tak prispieva na jeho preventívne prehliadky, ošetrenia, zákroky a lieky. Pretože takto poistenie funguje. Prispievame na jednu kopu, z ktorej sa vyplácajú poistné udalosti a podobne.
Každopádne, medzi policajtmi je veľa dobrých, slušných a schopných chlapcov, ale aj frajerikov a hajzlov, ktorí robia tomuto povolaniu zlé meno. Alebo takí, ktorí nafúkajú v práci. Ja osobne som proti tomu, aby policajti ktorí nafúkajú, ešte dostali šancu napríklad pri obecnej alebo mestskej polícii. Nafúkaš ako policajt? Končíš. Lebo, akým vzorom potom chcú ísť? Ale mnohí nejdú vzorom, lebo vidíme ako jazdia, ako sa vyjadrujú, ako parkujú, ako sa správajú keď majú vypité.
Ale mnohí príkladom idú, vedia aj poradiť, aj pomôcť, aj sú ústretoví a nezabúdajú na ľudský prístup. Že nie sú niečo viac. A tak by to malo byť. A aj keď je policajt kamarát, nie pri všetkom sa dá oko prižmúriť, niečo ututlať, uhladiť. Za chyby sa platí a nikto by si to kvôli tomu nemal skurviť v práci. A dojebať kariéru. Takže netreba hneď nadávať kamarátovi policajtovi do kokotov, lebo sa vraj poznáte od mala a napriek tomu vám dal pokutu, dal fúkať atď… . Ale OK, tiež sa viem zachovať k policajtom nepekne, keď oni ku mne, pretože serú rovnaké hovno ako ja.
A nech sú policajti frajeri akí chcú a nech machrujú. Keď si vedia urobiť svoju robotu. A nemôžu s každým jednať v rukavičkách a na kolenách prosiť, aby niekto upustil od protiprávneho konania alebo aby bol súčinný. Ja by som dal policajtom také právomoci, aby mohli rozbíjať papule všetkým tým drzákom a hajzlom, ktorí si myslia, že sú nedotknuteľní a škeria sa drzo do ksichtov. Rozbiť obuškami tých kindergangstrov a v takom rozbitom stave ich doniesť domov rodičom. „Tu máte to hovno, čo ste vychovali/nevychovali“.
Nech teda policajt vyzerá ako chce. Prečo by nemohol byť veľký, potetovaný, namakaný? Keď nechodí po večeroch vystrájať, vystatovať sa a povyšovať? Policajt predsa má mať rešpekt a nejako vyzerať. Ale je jedno, či má chrbát ako letisko, alebo 150cm výšku. Podstatné je, nech robí svoju robotu svedomito, rozumie jej a nech je v jeho skutočnom záujme pomáhať ľuďom, aby to tu bolo lepšie a bezpečnejšie. Keď to nie je hajzel, ktorý vo voľnom čase bije svoju ženu a vyhráža sa jej, že ju vyhodí z balkóna a susedia sa boja niečo povedať, alebo volať políciu, lebo on je predsa policajt. A nechcú s nim mať problémy.
A sranda keď policajtom nadávajú a nemajú ich radi všetci tí hajzli okolo. Lebo si nemôžu v kľude nerušene dílovať, mlátiť sa medzi sebou, vydierať, vyhrážať sa, jazdiť ako kokoti, parkovať ako debili, robiť pičoviny, vystrájať, mlátiť svoju ženu a zneužívať deti. Takým polícia vadí už len z princípu.
A keď robia nejaký zákrok, treba si uvedomiť, že každá situácia je úplne iná a je prvý a poslednýkrát. V skutočnom živote priamo počas konkrétnej situácie nie je k dispozícii pretáčanie záznamu či spomalené zábery a ich analyzovanie. Oni konajú naostro, s adrenalínom a častokrát so strachom o svoj život a zdravie. Lebo sú to tiež iba ľudia. Na cvičisku sa nikdy nenaučíte pocitu skutočnej kritickej situácie a keď ide naozaj o život. Ale mnohí občania sedia doma pri monitore, pretáčajú si niečo a mudrujú, ako by to oni urobili inak a lepšie. Je však rozdiel, keď niekto naozaj ide usilovať o vaše zdravie a život a máte iba jeden jediný pokus. Aj ja som to párkrát zažil a je to iné, ako na tréningu. V skutočnosti je to všetko úplne iné. A môžete mať aj 300 kg svalov a byť najrýchlejší a najsilnejší na svete. Nikdy neviete, ako daná situácia dopadne. Idete sa naťahovať s feťákom, škrabne vás, niečím nakazí… . Ale to z gauča nepochopíte. Aj preto policajti musia byť rázni a nie sa doprosovať na kolenách. Rázni, ale slušní.
A prečo toto neurobili tak a prečo tamto neurobili onak? Asi preto, že majú zviazané ruky a nechcú prísť o prácu. Majú tlaky aj z hora a kadejaké nariadenia. Aj tie nepísané. Napríklad aby mali zľutovanie pri pokutovaní áut parkujúcich na sídliskách. Ale keď vás už nabonzuje nejaký sused, tak policajti už prísť musia. Na podnet.
A nie, nemusia mať pas a môžu za volantom telefonovať. Ale chápem, že vy poniektorí lepšie viete, či ide o súkromný alebo služobný telefonát. Veď viete aj čítať myšlienky a poznáte odpovede na všetky svetové kauzy a konšpirácie. Čudujem sa, že ste ešte nevyriešili všetky svetové záhady, neobjasnili všetky kriminálne prípady, nenašli všetky nezvestné osoby a nevyriešili tie najzložitejšie rovnice a teórie.