BOL SOM NA PREDPREMIÉRE FILMU VOJNA POLICAJTOV

Marián sa ma pri pive opýtal, či s ním nejdem na predpremiéru filmu Vojna policajtov, ktorý sa natáčal aj v Spišskej Novej Vsi. On tam totiž hral a tak bol na toto premietanie pozvaný. So sebou si mohol zobrať ešte niekoho. A keďže sa vo filme objavila aj jeho dcéra, tiež zobrala kamaráta. Sadli sme do auta a vyrazili. Začiatok premietania o 18:00.

Mal som trocha obavy, pretože tým slovenským filmom niečo chýba. Neviem čo, ale nudia ma a všetko je to akoby hluché, tiché a natiahnuté. Aspoň ja mám ten pocit. A tak som sa bál aj dĺžky filmu, či vydržím dve a pol hodiny sedieť a nepozerať na hodinky. A viete čo? Nepozrel som.

Do kina Cinemax v Prešove sme dorazili s polhodinovým predstihom. Ešte sme mali kopu času, no všimol som si taký nepríjemný upretý pohľad takého divného chlapa. Až sa mi plano urobilo. Ale OK, veď idem do kina a neuvidím ho. Určite nebudem mať takú smolu, aby si sadol vedľa mňa 😀

Kúpil som si predraženú kolu, ostatní popcorn atď…, tak ako mnoho ďalších ľudí, pretože do kina sa predsa chodia najesť. Čo najesť, nadžgať. Doma sa nedá. Keby aspoň tie pukance jedli ako ľudia a nehrýzli do nich s otvorenou papuľou. Mám z toho pocit, akoby niekto šliapal po vysušených mŕtvych muchách. Ale ok, aj to nejak vydržím, veď som od rána v kľude. Kto by mi dojebal náladu.

Čakáme v rade na preverenie lístkov a na vstup do sály a ten chlap zase tam. A čumí. Reku ok, Miro, vydrž chvíľu. V živote ho už neuvidíš.

Našli sme si miesto v radách označených pre hostí a čo ja a moje šťastie? Usmialo sa na mňa, ale škodoradostne. Ten hlop si sadol rovno vedľa mňa a čumel. Ale ok, nebudem si ho všímať, dúfam že ma nechytí za koleno, za stehno alebo v rozkroku. Tentokrát vás sklamem, ale nechytil 😀 Ale beriem to tak, že niekomu môžem byť nepríjemný ja, môj zjav a môj pohľad. Nemôžeme byť každému sympatickí. Ale čumenie fakt neznášam.

Ľudia prichádzali a prichádzali, plné ruky pukancov, nachos, nápojov atď… . Veď predsa nesmieme hladovať, dve a pol hodiny je dlhá doba a niekomu by sa mohlo urobiť zle. Ale chápem, že mnohí kino automaticky spájajú s pukancami. Nech si to užijú. A tak som zo všetkých strán počúval to chrumanie. Našťastie nebolo to až také hrozné. Na moje počudovanie. Dokonca nikto ani nerušil rozhovormi. Film bol naozaj dobrý a tak nebol dôvod sa medzi sebou baviť. Aspoň mne sa teda film páčil. Ale viete čo nepochopím a neznášam? Keď niekto vie, že ide do kina a nažerie sa ostrej cesnakovej klobásy a tá sa mu samozrejme odgrgáva. Alebo, keď niekto nepríde načas a prichádzajú a prichádzajú už počas začiatku filmu a ostatní sa im musia uhýbať alebo im púšťať miesto, lebo niekto miestenky mal a niekto asi nie. A tak si počas filmu presadali, vstávali, sadali, motali sa… . Potom však už bol kľud.

Nebudem prezrádzať z deja nič. Poviem vám len to, že ma bavili aj scény, aj dialógy, aj herecké výkony a samozrejme, že sa objavil aj Golf III, ktorý bol hitom 90. rokov. K tomu riadny hrubý slovník, okorenený nadávkami a vtipnými hláškami. Jediným slabým článkom filmu bol Rytmus. Nechápem, načo tam pchali práve jeho. Ale to je iba môj názor. Vám sa možno v hereckej úlohe páčiť bude. Mňa to však strašne rušilo a príde mi smiešne, keď niekde v nejakom rozhovore povedal, že ide ovládnuť slovenskú kinematografiu 😀 To ako keby som ja povedal, že idem vyhrať zlato v gymnastike. Ale ostatní herci klobúk dole. Ale ako hovorím, je to iba môj divácky názor a filmy sa točia pre koho? No predsa pre divákov. Pekné bolo, že po skončení filmu sa prišli pred plátno pokloniť herci, aj režisér.

Celkovo však film hodnotím na výbornú. Konečne niečo pestrejšie, po za mňa nudných slovenských filmoch s podobnou tematikou.

Pin It on Pinterest

Share This