Pod pojmom RODINA si každý predstaví nejaký obraz. Buď tej svojej rodiny, alebo akú rodinu by chcel mať, keď si ju založí. Žiadna nie je ideálna. Každá v sebe ukrýva pekné aj nepekné zážitky a spomienky; každá má svoje radosti aj starosti aj jazvy. Ale to k tomu patrí, pretože aj v rodine sme ako ľudia omylní. Robíme chyby a ubližujeme svojimi zlými vlastnosťami a povahou.
Pubertiaci si myslia, že každá iná rodina je lepšia, než tá ich, pretože je tam vraj viac voľnosti a viac dovolené. No postupne pochopia, že to tak nie je a snáď budú mať v budúcnosti dosť času aj na ospravedlnenie a povedať rodičom “áno, mali ste pravdu”.
Každá rodina má aj svoju čiernu ovcu aj svoje bolesti, s ktorými sa pasuje v súkromí, takže aj tá rodina, ktorá navonok vyzerá “jéj, aká pekná rodinka to je”, tak má svoje problémy. Pretože sa skladá z ľudí a nie je to dokonale naprogramovaný stroj, ani videohra. Rodina je o radách, o hádkach, o generačných rozdieloch, pretože tí starší si vždy budú myslieť, že toho vedia o živote, vzťahoch a rôznych situáciách viac, než tí mladší a tí mladší si vždy budú myslieť, že tí starší im nerozumejú, pretože nevedia ako to dnes chodí.
Nie v každej rodine je hlavou rodiny otec alebo chlap. Mnohým rodinám “šéfuje” žena – matka a o mnohých mladších súrodencov sa stará staršia sestra. Každá rodina je preto iná, v každej je povolené niečo iné, v každej vznikajú nejaké rozhodnutia, sú tam nejaké vzťahy, miera rešpektu. Mnohé rodiny trpia kvôli rôznym nerestiam, zlozvykom alebo chorobám niektorého z členov, či už je to alkohol, drogy, hazard, násilie, sebapoškodzovanie, rôzne psychické poruchy, vážne ochorenia… . V rodinách sú aj majetkové rozdiely. Nie všetky sú totiž bohaté a tie ostatné sa snažia prežiť najlepšie ako vedia. Častokrát sa zadlžia na celý život v predstave lepšej budúcnosti, alebo sa naučia žiť z toho mála a viac si vážia spoločné chvíle, pekné spoločné miesta a každý krajec chleba. V mnohých rodinách vládne strach, že sa otec opäť vráti domov opitý a odnesú si to taniere, tváre, zadky, nosy, kosti…. . No nie je pravidlom, že je to vždy otec. A mnohé rodiny sa rozpadli aj kvôli nevere, alebo že to niektorý z rodičov už nezvládal a radšej to vzdal. Správny chlap v rodine by však mal mať ramená dostatočne silné na to, aby uniesol každý problém a žena by mala byť tá, ktorá je tou nežnejšou oporou a podporou. Lenže na to neexistuje žiadna poučka ani rovnica. Preto je každá rodina iná, v inom zložení, s inou náladou, víziou a históriou.
Nie každá rodina je úplná a každý chce do nejakej patriť. Nie každému to bolo umožnené, no mnohí svoju rodinu našli v kruhu priateľov, kolegov, opatrovateľov, spoluväzňov 
Mnohí o svoju rodinu prišli. Niekto tragicky, niekoho odvrhli, niekoho pohodili hneď po narodení, niekoho adoptovali, niekto vyrastá v detskom domove. Niekto o ňu príde kvôli vlastným rozhodnutiam. A mnohí sa nikdy nezmieria, pretože v sebe radšej živia falošnú hrdosť a možno čakajú, že sa príde ospravedlniť ten druhý. No nikto tu nie je večne a keď sa pominie, tak je na ospravedlnenia neskoro. Jediné, čo po ňom ostane, sú spomienky. A aj vďaka spomienkam nás naši blízki nikdy celkom neopustia. Žijú v nás, v spoločných rozprávaniach, v rodinných fotoalbumoch.
Prajem pekný Deň rodiny.