V detstve a mladosti prichádzajú mnohé zábavné zážitky, ktoré sú prvýkrát a ostanú zapísané v pamäti človeka navždy. Pozeranie cez kľúčovú dierku na školskom výlete, prvý sexuálny zážitok, prvá nahlas vyslovená nadávka, prvý úraz, prvé opitie sa, prvá férovka, prvý adrenalínový zážitok. Napíšem vám o svojej prvej nadávke, prvom opití sa a prvom adrenalínovom zážitku. Možno to niekoho bude zaujímať
V detstve som nevystrájal tak, ako moji rovesníci, nebehal som po dobrodružstvách, nelákalo ma skúšať fajčiť, učiť sa pískať, pľuť do diaľky, či nadávať ako nasratý poľský kamionista. Občas som ostatných chlapcov ale pri ich dobrodružstvách a vylomeninách stretával, ako napríklad pri garážach, kde s podomácky vyrobenými kušami chytali myši.
Šiel som okolo, zakecal som sa s jedným z nich a keď som sa otočil na odchod, tak jedna kuša vystrelila a špilka s dvomI malými klinčekmi na konci mi ostala zapichnutá v hlave. Pocítil som, akoby mi niekto niečo prilepil na hlavu a keď chlapci videli, ako mi v nej šípka ostala zapichnutá, preľakli sa, no už si nepamätám či ušli, alebo ostali stáť na mieste. Pre mňa to ale bola podstatná a dôležitá chvíľa, pretože do môjho života vniesla prvé hlasné vyslovenie v súčasnosti tak obľúbenej nadávky „do piči!!!“ Určite ju bolo počuť široko-ďaleko a v tej chvíli dotvárala atmosféru sídliska.
Vtedy som sa preľakol, aby sa o tom nedozvedeli doma, no teraz už tieto slová používam často a rád, ako ste si možno viacerí všimli.
Druhý zážitok je spojený s mojím prvým nadmerným požitím alkoholu. A to som šiel iba okolo parku v Smižanoch, v ktorom dvaja moji kamaráti statočne pili vodku priamo z fľaše. Samozrejme že som sa pristavil na kus reči a nechal sa prehovoriť na pár dúškov, keďže šlo o narodeninový „prípitok“ jedného z nich. Toho sme mimochodom po pár minútach odprevadili domov na Západ 2, kde si ho pri dverách vyzdvihli nadšení rodičia. A keďže vo fľaši ešte dosť ostalo, tak sme ju dokončili. Nechcel som pôsobiť ako padavka, ktorá v živote vypila maximálne tretinu piva alebo jeden a pol pohárika pálenky na rodinnej oslave. A tak sme liali do seba vodku, až kým mi hlava náhle neoťažela tak, že som sa v bielej mikine musel na chvíľu lakťami oprieť o blato na zemi pri futbalovom štadióne. Dovtedy som si myslel, že opitý človek tak trochu preháňa, keď chodí krivo a ešte pri výťahu som si trénoval rovnú chôdzu, kým som zazvonil. Popri krivej chôdzi som zistil, že nedokážem rozkázať jazyku, aby sa neplietol a stratil som schopnosť správnej výslovnosti, intonácie a artikulácie. O pár minút prišlo ďalšie poznanie – že potichu sa zvracať nedá a že do umývadla je to síce vyššie ako do záchodu, no zdĺhavejšie na upratanie.
Vtedy mi otvoril otec a jeho prvá veta bola „pil si?“
A môj detský adrenalínový zážitok? ten sa viaže s Letanovcami a miestom, kde sa vtedy stretávali mladí ľudia. Možno mi niekto pripomeniete názov. Už sa ani nepamätám, či to bola krčma, alebo nejaká klubovňa. Ale určite minimálne dve miestnosti. /je to už cca 20 rokov dozadu/ Môže byť Macarena?
Zatiahol ma tam vtedy môj najlepší kamarát Laco, aby sme niečo namaľovali na stenu. Samozrejme že som doma nepovedal kam idem, tam som si vypil pár pohárikov a stratil pojem o čase. Vlak, ktorým som mal ísť domov, mi ušiel pred nosom a ešte som videl jeho posledný škodoradostný vagón, ako mi ukazuje prostredník. Zmocnila sa ma panika, pretože vlaky jazdili raz za hodinu. Musel som teda zavolať domov a pamätám si, že som telefonoval z búdky na pevnú linku za posledné drobné. Zdvihla mama a povedal som jej, že sa trochu zdržím a že som aj tak neďaleko domu. A zrejme počula, že sa mi trochu pletie jazyk, alebo už nepamätám prečo, ale povedala iba „za päť minút nech si doma“ a zložila. V tom momente som bol triezvy.
Vedel som, že doma budem až za hodinu a naši nevedia, kde naozaj som, no už som nemal ani ako zavolať. Triasol som sa od nervov ako trenky vo vetre a z tej nervozity ma naťahovalo na zvracanie. Hodina ma delila od vysvetľovania a hádky. Medzitým otec volal mojim kamarátom a budil susedov s ktorými som sa poznal, či nie som u nich alebo či nevedia kde som. Svietilo sa vo vchode, aj vo všetkých spoločných priestoroch bytovky
Nakoniec vlak prišiel, odviezol som sa do Smižian a odtiaľ utekal k paneláku, držiac si padajúce široké nohavice, ktoré som vtedy nosil. Mama bola samozrejme na okne a videla, ako upaľujem domov. Muselo to byť pre ňu nakoniec komické.
Doma som sa priznal, že som bol v Letanovciach, prebehli nejaké výčitky a tak… . Mojím najväčším trestom vtedy bol ten strach, nervy, adrenalín, pretože som klamal, pil, do osemnástky som mal ďaleko a uvedomil som si, že rodičia majú o mňa strach.
Samozrejme, že za život som nazbieral množstvo krajších adrenalínových zážitkov, veľakrát som sa opil a nadávky som povýšil na umenie, no tieto príhody si pamätám z detstva ako zaujímavé. Ak nepočítam adrenalín pri strachu skočiť z malého zväzku slamy.