MOJE PRVÉ OTUŽOVANIE: Cítim sa ľahší a stále si necítim prsty

Dlho som premýšľal nad tým, že sa pôjdem otužovať. Keď už je toho otužovania posledné roky plný internet, akoby sa otužoval v ľadovej vode každý. A na tých príspevkoch to vyzerá fakt parádne, navyše, keď čítate všetky tie plusy, ktoré to prináša. Tak som to dnes skúsil, aj keď ešte nebolo treba rozbíjať ľad a tá teplota ešte klesne. Na začiatok ale stačí.

Napísal som Vladovi, či so mnou pôjde na Turzov okúpať sa, pretože on je v tom už skúsený a sám som sa bál ísť. Napokon, vždy by mali ísť aspoň dvaja, keby toho jedného trafil šľak, keby sa zamotal do vlastného sopľa, alebo keby ho chmatla za nohu nejaká háveď. Žralok, krokodíl, murena, barakuda, kapitán Nemo alebo vodník.

Zbalil som šľapky /nie kurvy/, dva uteráky a tie plavky, o ktorých som písal v lete, že ako som si nechal “dobre” poradiť a vytrhol som z nich tú sieťku, pretože mi ožrala stehná. Až potom som zistil, načo tam bola. Aby mi tie mokré plavky neliezli do riti a nelepili sa na mňa.

Vyzdvihol som Vlada a vyrazili sme do Gelnice. Mám rád tú trasu. Upokojuje ma. A aj Turzov v sebe má niečo zvláštne. Cítim tam taký pokoj. Obávam sa, že to už dlho nebude také tiché miesto. Uvidíme.

Parkovisko prázdne, vzali sme tašky a došli k jazeru. Nikde nikoho. Iba kopa rýb pod čistou hladinou. Vybrali sme si lavičku najbližšie k vode, aby sme to nemali ďaleko, keby som sa zmenil na kus ľadu. A vysokozdvižný vozík sme nemali. Vyzliekol som sa, natiahol plavky a stupňovalo sa vo mne nadšenie začiatočníka. Ani mi nebola zima. A to som ani nepil. Vraj alkohol nie je k otužovaniu dobrý. Aspoň si dám pauzu 😀

Kým sa Vlado prezliekal, vošiel som po prvý schod do vody a skoro mi pokrútilo prsty na nohách. Strašná zima. Ako tisícky malých ihličiek. Tí, ktorí sa chodíte otužovať, to určite poznáte, no pre mňa to bolo niečo nové. Vyliezol som a čakal, kým pôjde do vody prvý Vlado. Aby som videl, že ponor prežil. Potom som šiel ja. Najhoršie boli tie prsty na nohách. Tie som cítil najviac. Lýtka, stehná, riť aj prirodzenie pohoda. Na trup som našpliechal trocha vody a bleskovo som sa ponoril a hneď vynoril. Stále na tom najhoršie boli prsty na nohách. A chrbát. Hlavu som si nenamočil. Nie preto, že som nemal fén ani kulmu, ale to by som už asi fakt nedal.

Vlado mi poradil, že nemám dýchať prudko, ale zhlboka. No ja som až híkal ako osol. Samozrejme vyliezlo aj pár pokrikov a nadávok, ktoré krásne zneli ozvenou do okolia.

Vo vode som bol možno 20 sekúnd a vyliezol som von. Necítil som si nohy, ale bol to skvelý pocit. Že som do toho šiel a že som vydržal. Nabudúce to snáď bude o niečo dlhšie.

A viete čo bolo na tom všetkom najhoršie? Utrieť si necitlivé chodidlá a prsty na nohách, obuť ponožky a natiahnuť topánky. Akoby mi nohy úplne odumreli. Premýšľal som, ako budem šoférovať, pretože už tá chôdza bola namáhavá, keďže som myslel, že som prsty nechal odtrhnuté v jazere.

Našťastie sme došli na obed do Jakloviec do reštaurácie U pytliaka a dali si fajn obed. Výborne tam varia. Takže dnes parádny deň. Ráno sme s chlapmi z Meposu na školskom dvore osadili náučnú tabuľu, potom som šiel k vode, na obed a domov k práci. Celý čas mi je veľmi príjemne. Cítim sa tak ľahko, akoby sa mi polovica tela rozpustila v tej studenej vode. Ale ako hovorím, vy, ktorí sa otužujete, to určite poznáte. Pre mňa je to niečo nové a určite pôjdem zas. Dúfam, že sa mi dovtedy vráti do prstov cit. 😀

Pin It on Pinterest

Share This