Je divné vidieť, ako sa mnohí ľudia na Slovensku oháňajú slovami ako – diktatúra, diktátor, fašizmus a že tu nemáme slobodu.
Diktatúru? Tak si zájdite do krajín, kde majú s diktatúrou skúsenosti. Kde je iný režim. A potom sa vráťte a rozprávajte o slobode, ktorú tu vraj nemáte. Pretože sloboda nie je iba o právach, ale aj o povinnostiach a rešpekte.
Choďte sa pozrieť do krajín poznačených menami ako Omar Bašír, Pinočet, Kim Čong-il, Král Abdallah, Robert Mugabe, Mušaraf, Karimov, Alí Chameneí, alebo Miloševič a potom sa vráťte a rozprávajte, že tu nemáme slobodu. Že či tu máme diktatúru a málo práv. Málo práv? Kvôli očkovaniu? Kvôli testovaniu? Kvôli nejakým nariadeniam? Kvôli zákonom, politike, vláde, byrokracii?
Málo slobody?
Buďte radi že máte sociálne siete, internet, že sa nemusíte každý deň báť výbuchov a prestreliek, že tu nemáme popravy a to aj bez súdu. Že vás nikto nepríde aj s rodinou vziať za to, čo píšete na svojich profiloch na politiku, na vládu a ako nadávate na úrady a na režim. Za to, ako sa vyjadrujete.
Že si môžete založiť firmu a podnikať v oblasti, ktorú si sami vyberiete. Že si tu mnohí môžete robiť svoje ojeby a podvody.
Že si môžeme voliť koho chceme a nemáme “na výber” iba jednu stranu. Aj táto vláda, aj vláda predošlá, aj tá pred ňou…., všetko to boli strany zvolené ľuďmi v slobodných demokratických voľbách. Nikto nad voličmi nestal so samopalom pri hlave, aby volili jeho. Je to zrkadlo ľudí a nálady v spoločnosti. Tak sa tu nehrajte na niekoho, kto tu roky trpí a je mu ukrivdené. Ľudia sa rozhodli tak ako sa rozhodli, tak to treba rešpektovať. Tak ako sa rešpektuje každé iné hlasovanie. Ako si vlastne niekto môže dovoliť nadávať niekomu, že volil niekoho iného? Každý má právo dať svoj hlas komu chce. A to, že ho dal niekomu inému ako vy, tak si zaslúži nadávky? Takže by mal každý voliť toho, koho volíte vy? Nie je práve toto zmýšľanie fašistu? Keď ste to práve vy, komu vadí, že sa niekto dobrovoľne rozhodol, koho bude voliť a že si vybral iného kandidáta?
Že tu máme fašizmus? Diktatúru? Kde? S čím to porovnávate? Nikto vás nenúti pracovať. Nikto vám nevykopáva dvere a neberie majetok. Nemáme tu hromadné popravy. V uliciach nepochodujú úderné jednotky, aby mohli mlátiť ľudí. Nepália sa knihy, neničia sa obrazy. Nikoho neobesili za názor, ani za umenie, ani za satiru. Alebo máte pocit, že sa tu niečomu bráni? Nejakému umeleckému smeru, alebo kadejakým odpornostiam a zvrhlostiam, ktoré vraj treba rešpektovať, lebo je to moderné? Máme tu zákaz vychádzania po zotmení? Alebo zákaz predaja alkoholu, či cigariet? Zákaz investovať či nakupovať drahé kovy? Príde vám niekto rozmlátiť dom iba preto, že ste nezaplatili dane?
Nikto tu nie je nútený chodiť do práce, ani čo si má obliecť, ani čo má počúvať, alebo pozerať v televízii. Dokonca ani na tých demonštrantov, čo sa hrali na bojovníkov, nebolo povolané vojsko so samopalmi, aby ich tam rozprášili.
Z lámp verejného osvetlenia nevisia na výstrahu mŕtvoly.
Máme prístup k informáciam a môžeme študovať čo chceme.
Myslím si že slobody tu máme dosť. Ale mnohí majú o slobode divnú predstavu. Chceli by, aby ich štát a systém nechal na pokoji. Aby sa nikto nestaral do ich životov a do ich podnikania. Ale na druhej strane by od toho systému chceli v krajine pocit bezpečia, políciu, hasičov, nemocnice, záchranku a aby štát pomáhal, keď je zle. To už je zrazu štát aj systém dobrý? V dobrých časoch na systém nadávať a v zlých časoch ho žiadať o pomoc?
Ale to je ako… keď je dobre, tak ľudia zdieľajú kadejaké motivačné citáty, ako treba ísť vždy tou ťažšou cestou, proti prúdu, prekonávať prekážky, nevzdávať sa atď…, no keď je zle, tak zrazu by chceli pomoc. Zrazu volajú o pomoc, o rady, o podporu. Kde je tá ochota ísť tou najťažšou cestou? Kde sú zrazu tie motivačné frázy?
Každý by chcel slobodu. Za každú cenu. Lenže žijeme v nejakej spoločnosti. Ako rodiny, susedia, spoluobčania. A treba rešpektovať aj život a zdravie iných ľudí.
Nedá sa každému vyhovieť zvlášť. Na Slovensku žije príliš veľa ľudí na to, aby mal každý osobitý prístup a na 100% splnené to, čo on chce.