NIKDY BY MI NENAPADLO, ŽE SI BUDEM ZARÁBAŤ PÍSANÍM

Odmala som veľa čítal. A ostalo mi to doteraz. Predovšetkým beletriu, pretože človeku dáva slovnú zásobu a umelecký zážitok. Učebnice vám totiž nedajú nahliadnuť do sveta metafor, prirovnaní, personifikácií. Nezistíte tam, ako sa dá maľovať slovami a ako sa autor dokáže pohrať s fantáziou čitateľa.

A popri tom čítaní som skúšal aj písať. Kostrbaté príbehy a rýmovačky. Lenže ťažko autor vytvorí nejaký príbeh, keď je ešte malé decko a nemá nič odžité. Keď ešte za sebou nemá prvú lásku ani sklamanie. Keď ešte nevie, ako bolia pády na kolená nádejí a očakávaní.

Fascinovali ma tie české filmy o Básnikoch. Ako pekné a pôsobivé je venovať žene báseň. A tak som samozrejme naivne skúšal aj ja, či to funguje. A fungovalo. Horšie bolo poslať dievčaťu, ktoré sa mi páčilo, básničku napísanú na tlačidlovom telefóne. Tí, ktorí ste takéto mobily zažili, viete, aké bolo zdĺhavé naklikať jednu sms 😀

Každopádne, písať som začal asi ako 13 ročný chlapec. Ako žiak základnej školy som však toho nezažíval toľko. Aj doba bola iná. Bez mobilov a sociálnych sietí. O niekoľko rokov neskôr sme mali založenú rapovú skupinu Pouličná zmes a ja som svoje literárne ambície mohol aplikovať do písania textov. Zároveň som si už budoval nejaký svoj názor, pohľad na svet, na rodinu, na priateľstvo, na vzťahy, na lásku, na sídlisko atď… . Záujem o politické témy prišiel až oveľa neskôr.

SME

Písal som rôzne zamyslenia, ktoré sa mi hromadili v počítači. A dlho som premýšľal, či niektoré z nich nezverejniť na internete, aby som dostal nejakú spätnú väzbu od cudzích ľudí. Založil som si teda profil na SME. A tam je fajn, že si vašu totožnosť overujú a musíte používať svoje meno. Neviem síce, ako je to tam teraz. Už na SME nechodím.

Na SME to fungovalo tak, že vybrané príspevky sa zobrazovali na titulnej stránke na webe. A občas sa tam objavil aj môj príspevok. Dokonca sa mi jedným textom podarilo dostať na prvé miesto a predbehol som tam rôzne zvučné mená.  Považoval som to za veľký úspech. Aj moje ďalšie texty mali celkom dobrú čítanosť a dosť zdieľaní. Stále som však mal vypnutú možnosť komentovať. Potom mi zrazu prestali texty uverejňovať na titulke, s odôvodnením, že sa im nepáči môj slovník. Pretože podľa redakcie boli slová ako penis a vagína vulgárne a nevhodné. A tak som sa na to vysral. A keďže mi tam potom chodilo množstvo divných komentárov a mailov, tak som niektoré texty vymazal, pretože som to neuniesol. Až neskôr som zistil, že niektoré komentáre sa presne v rovnakom znení objavujú aj v diskusii u iných autorov a že tiež dostávajú rovnaké provokačné maily. Ako cez kopírku. A u mňa to vtedy bohužiaľ splnilo účel.

SNV24

Potom som od Marcela dostal ponuku písať na SNV24 (pozor, nie spisska24). A tešila ma fakt dobrá čítanosť od ľudí v našom meste. Bolo fajn môcť ísť s kožou na trh, prezentovať svoje názory, myšlienky, postoje, deliť sa o radosti, starosti, príbehy alebo písať o rôznych zaujímavých ľuďoch z nášho mesta. O remeselníkoch, firmách, výrobkoch, službách… . Nemohol som tam však písať o politike a predvolebnej situácii v Spišskej Novej Vsi. Čo už, stránka vtedy ešte nebola moja, tak som to musel rešpektovať, aj keď bolo okolo toho kopu hádok. Pretože som sa napriek tomu k mnohému vyjadroval a vďaka veľkej čítanosti sa dalo aj vecami hýbať. A bolo zaujímavé sledovať, ako sa od vtedajšieho vedenia mesta hrnú odporúčania a snaha na obmedzenie mojej činnosti. A mrzí ma, keď sa ma nevedeli zastať ľudia, od ktorých som to čakal. No zároveň som získaval oporu, podporu a kontakty inde. Niektoré dvere sa zatvárali, iné otvárali. A asi najhoršie pre ľudí, ktorým som stupil na otlak bolo, že som si dokázal všetky zlé veci priznať a pripustiť. Pretože som tiež iba človek – omylný, s chybami, nedostatkami, neresťami. zlozvykmi, nepeknými vecami v minulosti. No mám zatiaľ dostatok sebareflexie na to, aby som nikdy nešiel za poslanca, ani za inú verejne činnú osobu. No poniektorí špinavci a hajzli si myslia, že na to majú. Že môžu tieto funkcie vykonávať. A potom vidíme, čo sa deje, alebo nedeje. Čo robia, alebo nerobia.

OČI SPIŠSKEJ NOVEJ VSI

A tak som si urobil FB stránku Oči Spišskej Novej Vsi. Tam som bez okolkov písal, čo som uznal za vhodné. Podľa seba. Aj tam som nazbieral čítanosť a to aj bez toho, aby som musel nejaký príspevok sponzorovať, platiť. Nepotreboval som sa niekomu nasilu tlačiť pred zrak. Chcel som, nech sa to šíri prirodzene. Šírilo sa a stále sa šíri. A už ani nemám toľko hádok v komentároch, ako bolo kedysi. Pretože nikto na vás nevytiahne nič, ak ste už všetko verejne priznali. Navyše, ja nie som verejne činná osoba, takže sa nemusím občanom zodpovedať, ani nič vysvetľovať. Napriek tomu ale častokrát vysvetľujem a obhajujem sa. No som schopný si pripustiť nepeknú pravdu o sebe. A postupne ku mne začali informácie chodiť aj samé. Rôzne podnety, nápady, upozornenia, dokumenty. Už som sa vo všetkom nehrabal sám.

So stránkou Oči Spišskej Novej Vsi zároveň súvisia aj moje dve knižné zbierky textov, ktoré som vydal pod názvom Novoveské historky. Predávali sa celkom dobre a za časť peňazí som vtedy nakúpil hračky pre deti do škôlky, alebo z časti financoval podujatia, ktoré organizujem.

https://www.facebook.com/people/O%C4%8Di-Spi%C5%A1skej-Novej-Vsi/100063071299170/

PODOBYDOBY

Niekde v tej dobe som si založil instagramový profil citátov s názvom PODOBYDOBY. Neskôr pribudol aj web a venujem sa tomu doteraz. Keďže je doba citátov a mnoho ľudí nerado číta dlhé texty. Citáty však zvládnu a rýchlejšie sa šíria.

https://www.instagram.com/podobydoby/

https://www.podobydoby.sk/

Pod značkou PODOBYDOBY som vydal aj knihu. Môžete si ju kúpiť tu alebo tu a možno neoľutujete.

HNÁTOVCI

Milujem poéziu. Vždy som ju rád tvoril a stále sa jej venujem. Svoje výtvory uverejňujem na niekoľkých stránkach, väčšinou na tie české. Pretože je ich viac a viac ľudí tam prispieva, hodnotí a komentuje. A čo sa nestalo? Predstavte si, že sa v Prahe dala dokopy skupinka básnikov a nazvali sa Hnátovci. Podľa mňa. Ja som o tom najprv ani nevedel, až kým sme nezačali komunikovať. Páčila sa im moja tvorba a aj takto mi to dali najavo. Pritom, tá ich tvorba mnohokrát bola a je lepšia, než tá moja. Párkrát sme sa stretli, dokonca sme spolu strávili niekoľko dní na hausbote, plavbou po Baťovom kanáli. Potom kontakt ochladol a stratil sa.

https://www.liter.cz/autor-vse-123545

Keď sa odstupom času pozriem na niektoré staršie texty, tak mám pocit, že som to nepísal ja. Toľko chýb a myšlienok, ktoré by som dnes napísal ináč. Použil iné slová a prirovnania. Aj teraz robím množstvo chýb. Hlavne z nepozornosti. Vlastne, celkovo mám problém s udržaním pozornosti. Okrem svojej hádavosti, vzťahovačnosti, výbušnosti a ďalších vlastností, prisatých na moju osobnosť. Časom som zistil, že písať môžem aj pre iných – blogy, články, popisy produktov, práce do školy, príhovory, materiály na rôzne kampane. A že sa tým dá zarobiť. Pretože aj čas, aj nápad, aj myšlienka, aj fantázia niečo stojí. Množstvo zaujímavých príležitostí s písaním som aj odmietol, pretože som sa nestotožňoval so zadaním alebo so zadávateľom. Hlavne, ak šlo o politiku, pretože ma oslovil dokonca aj významný politik zo zahraničia. Asi by som sa ale nevedel pozrieť do zrkadla. Ani za tie peniaze, ktoré ponúkal.

Takže už to nebolo iba hobby, ale aj možnosť privyrobenia. Zároveň som sa popritom vzdelával, pretože ak píšete pre každého o niečom inom – napríklad pravidelne o politike, o ekonomike, o investovaní, o realitách, o umení, o kultúre, o histórii, o zákonoch…, tak si o tom najprv musíte niečo naštudovať. Až som mal pocit, že mi praskne hlava. Všade kopa poznámok, no zároveň fajn pocit, pretože sa popri tom učíte a získavate aspoň nejaký prehľad vo viacerých oblastiach.

 S písaním článkov však súvisí aj spätná väzba a komentáre. Najprv som si neveril a ešte k tomu, keď sa objavili aj nepekné komentáre. Ešte som totiž nevedel, čo je to troll a že existujú falošné profily, vytvorené iba z princípu, aby provokovali. No medzitým som niektoré texty radšej vymazal, čo teraz ľutujem. Vymazal som ich, pretože provokatérom nič nevysvetlíte, ani sa neobhájite. Neberú vaše argumenty vážne. Ale áno, každý má právo na svoj názor a môže aj nesúhlasiť, či myslieť si niečo iné. No treba to vedieť aj odprezentovať a diskutovať. Možno tomu druhému niečo dáte, pomôžete, ponúknete iný pohľad na vec. Dnes ma serie iba to, keď sa niekto vyjadrí k textu, ktorý si ani neprečíta celý. Alebo keď niekto nevníma, či je text písaný v prvej, druhej, tretej osobe; či ide o jednotné, alebo o množné číslo; aký je to žáner – či je to vážne, alebo satira, horor, fikcia. Nevedia, čo je to metafora, prirovnanie, personifikácia…. . Keď si niekto z celého textu vyberie jedno slovo alebo vetu a na tom stavia komentár. Pritom to už má iný význam, ako v texte. A takto ľudia často čítajú. Predpojato. A ďakujem ešte raz. Aj za priazeň, aj za dôveru, aj za lajky a zdieľania, ale aj za argumenty a kritiku, ktorá ma vie niekam posunúť a ukázať iný pohľad aj bez hádok, urážok a ťahania debaty do osobnej roviny.

SÚČASNOSŤ

Keď teraz odstupom času chytím do rúk svoje prvé knihy, tak je to strašná katastrofa. A to množstvo chýb. Ale poučil som sa. A teraz? Mám na konte niekoľko vydaných kníh, množstvo blogov a básni. Píšem pre niekoľko webov, firiem, podnikov, obchodov, osobností. Pretože, asi mi to ide. Tak ako každému niečo iné. Nemôžeme vedieť všetko a to čo nevieme, to si platíme ako služby. Platíme za talent, schopnosti, zručnosti, čas, fantáziu, remeslo, tvorivosť niekoho iného. Je to normálne. A popri využívaní služieb niekoho iného zároveň vytvárame priestor preňho, aby sa mohol zdokonaľovať a získavať skúsenosti.

A viete čo je najhoršie? Keď je toho tak veľa, že začnem robiť chyby a preklepy. Keď začínam zabúdať, strácam inšpiráciu a chuť. Keď mám pocit, že mi tŕpne mozog. Že prichádzam o zdravý rozum. Dúfam však, že mi moja hlava ostane ešte veľmi dlho. Čím samozrejme nechcem povedať, že som najchytrejší a najproduktívnejší človek na svete. Alebo že som nejaký veľký spisovateľ. To ani zďaleka nie.

Pin It on Pinterest

Share This