Spišské trhy doznievajú a tak napíšem pár postrehov. Na začiatok uvediem, že odmala mám rád Spišské trhy, aj keď s dospelosťou a vekom to čaro postupne upadá. A mám pocit, že to tak trocha mení aj svoj charakter a už to ani tak nie je o Spiši a o remeslách, ako o biznise a snahe vytrieskať čo najviac peňazí z ľudí, kupujúcich šmejdy. A útočí sa predovšetkým na detské zmysly. Tie potom častokrát plačú pri rodičoch, ktorým je z toho smutno, pretože nezarábajú toľko, aby mohli svojmu dieťaťu kúpiť všetko to, čo sa mu zapáči a kolotoče sú pre mnohých tabu.
Ak si porovnáte obsah plagátov a oznámení o prvých ročníkoch Spišských trhov, vrátane programu, tak uvidíte, ako veľmi sa zmenila celá tá myšlienka. Ale jasné, treba ísť s dobou a aj ľudí pribúda. Majú stále väčšie a väčšie nároky. Nič proti tomu. A naše námestie je dostatočné veľké na to, aby zvládlo toľko stánkov a atrakcií. Bohužiaľ aj odpadkov. Ale ani tomu sa nedá zabrániť, pretože ani ľudskej hlúposti sa zabrániť nedá.
S odchodom stánkov a atrakcií sa objavuje námestie, park, chodníky, cesty a trávniky posiate odpadkami. A pritom som si všimol dostatočný počet kontajnerov a odpadkových košov. Naozaj boli nahusto umiestnené, takže návštevníci tam mohli hádzať prázdne tácky, poháre, príbory atď… Ale nie, lepšie je to hádzať na zem, do kríkov, do parku…. len tak na zem. A nie je to vina Spišských trhov. Je to vina ľudskej hlúposti. Je to vina všetkých tých, ktorým je zaťažko hádzať odpadky do koša. Pritom, nie je na tom nič ťažké. Nič zložité. Videl som veľakrát, ako niekto žral z misky alebo pil z fľaše a potom šup to do kríkov alebo len tak hocikam na zem. Najprv som sa ako uvedomelý občan týmto hnusákom prihováral, aby to vzali a hodili do koša. No keď to drzo ignorujú, tak neurobíte nič. Nezmlátite ich za to. Aj keď je to pekná predstava 
A tak vidíte, ako sa z mnohých ľudí stávajú hovedá. A nie iba v súvislosti s odpadkami. Ale to ste si určite všimli aj vy. Pretože to nie je iba o tých pekných fotkách, ktoré mesto pridáva. Aké krásne to všetko je. Pekné a bezchybné.
Idete s davom popri stánok a stretávate ľudí rôznych. Niektorí sa vedia ustúpiť, niektorí nie. Niektorí sa snažia nevrážať do iných, niektorým je to jedno. Niektorí robia bordel, niektorí nie. Niektorí sa obzerajú okolo seba, niektorí nie. Niektorí sa uhnú, niektorí nie. A tak zisťujete, že ľudia sú rôzni a niektorí vidia iba seba. Akoby si neuvedomovali, že v dave ľudí sa treba chovať ohľaduplne a obozretne. Že nie je hanba sa tiež uhnúť, ustúpiť, dať niekomu prednosť.
A VRCHOL ODPORNOSTI???? Zneužiť Spišské trhy na politiku, pretože je na nich veľa ľudí. Zbierať počas Spišských trhov hlasy, podpisy, robiť na nich stranícke stretnutia a pochody a tlačiť ľuďom aj na takejto zábavnej akcii do hláv politiku a logá strán. Akoby toho dosť nebolo v telke a po internete.
Ale Spišské trhy sú aj o inom. Sú o radosti, o prechádzke mestom, o mnohých chutiach a vôňach, o detskej radosti, o hračkách, atrakciách. O možnosti minúť veľa peňazí. Spišské trhy sú aj o stretnutiach s ľuďmi, ktorých sme roky nevideli. O zisteniach, kto sa ako za tie roky zmenil, kto má akú rodinu, kto ako vyzerá, kto čo robí, kde žije, kto sa na čo sťažuje, kto je za čo rád. Pri niektorých zistíme, že si s nimi už nemáme čo povedať a s niektorými zájdeme k stánku na pivo, aby sme mohli podebatovať dlhšie.
Spišské trhy sú aj o možnosti ako zarobiť a ja to novoveským obchodníkom a prevádzam prajem. Predovšetkým tým novoveským, keďže sú to Spišské trhy a sú v našom meste. Zaslúžia si zarobiť, niečo z toho vyťažiť, urobiť si reklamu. A zaslúžia si to aj brigádnici, ktorí si chcú niečo privyrobiť.
Trhy sú aj o kolonách na križovatkách a semafóroch. A to aj preto, lebo poniektorí potrebujú obrovské odstupy, poniektorí sú nepozorní, poniektorí ešte na zelenú dopisujú SMS alebo správu na messenger a pohnú sa až po zatrúbením auta za nimi, alebo keď si popri čumení na displej nájdu čas aj na to, aby sa pozreli na semafór.
A ten večný problém s parkovaním? Možno by aspoň na trhy mohli prejaviť všetci majitelia dvorov, parkovísk či mestské inštitúcie, firmy, areály dobrú vôľu a neuzavrieť si svoje prázdne alebo poloprázdne parkovisko závorou, páskou či kužeľmi. Napríklad Coop Jednota. Tento supermarket zarába na Spišskej Novej Vsi. Na obyvateľoch, ktorí tu žijú. Vďaka ich nákupom COOP prežíva a funguje. No keď prídu tri dni, kedy by mohol tento obchod prejaviť dobrú vôľu a na oplátku počas Spišských trhov poskytnúť svoje parkovisko aj nenakupujúcim, tak nie. Radšej tam dajú strážnu službu, aby zastavovala autá a pýtala sa každého šoféra, či idú na nákup, alebo na trhy. A tak radšej poloprázdne parkovisko. A potom si počítať každý deň tržby, že ako pekne sme zarobili na Novovešťanoch. A takto to bolo s viacerými parkoviskami. Iste, je to ich vec. Je to ich rozhodnutie, keďže je to ich pozemok. Ale predsa. Je to zároveň o nejakej spolupatričnosti. O pomoci. Lenže toto už mnohým ľuďom chýba.
A na záver podotknem. Všimli ste si, koľko detských zbraní bolo toho roku v stánkoch s hračkami? Viac ako inokedy. Nestačí tá situácia vo svete? Treba polovicu stánku zabrať detskými pištoľami, samopalmi, ostreľovačkami? Ešte dobre, že nikto nevymyslel detské erotické pomôcky. Ale jasné, aj my sme sa ako deti hrali s pištolkami. Len mi to prišlo tento rok trocha smutné. Pretože toho násilia je aj tak dosť. Aj v správach, na obrazovkách, displejoch, rozhovoroch. Aj v podvedomí. Aj v detskom svete.
Našťastie nechýbala klasika v podobe stánkov s medovníkmi, vreckovými nožmi, šperkami, CDčkami či tričkami s obrázkami hudobných skupín.
Ale mám trhy rád. Keď vidím množstvo spokojných detí, ktorí vykračujú vedľa rodičov s cukrovou vatou, balónom alebo s novou hračkou. Keď sa smejú na reťazovke, káčeroch, autíčkach. Keď vidím, ako sú radi, že trávia čas s rodičmi, so súrodencami. Že si pochutia na maškrtách. Keď vidím, ako vyberajú pre mamku alebo pre ocka medovník. A mrzí ma, keď vidím v ich očiach sklamanie, že niečo nesmú, alebo že si niečo rodičia nemôžu dovoliť. Aj taká je tvár Spišských trhov. No aspoň nasať tú atmosféru, prejsť sa, porozprávať, stretnúť známych alebo stráviť trocha času s rodinou stojí za to. Pretože trhy nie sú o povinnosti si tam niečo kúpiť. Každý na to proste nemá a nie každý chce nakupovať či ísť na kolotoč.