NOVOVESKÉ SCI-FI: Spišská Nová Ves v roku 2150

/podobnosť so súčasnosťou čisto náhodná 😃 Čítajte s dávkou nadhľadu 😉 /

V roku 2022 objavili v Spišskej Novej Vsi elixír života a vo funkciách sa viac než sto rokov držia stále tí istí ľudia, či už na radnici alebo v úradoch. Stále teda počuť o rovnakých menách a rodinách či už v kanceláriách, funkciách alebo vo firmách, ktoré pravidelne vyhrávajú zákazky. Aj keď mnohí majú iné priezviská, konflikt záujmov prekvitá. Rovnakí ľudia stoja aj v zákulisí, ako nápomocné osoby, ktoré si tiež chcú odrezať z koláča. Raritou sú desiati viceprimátori, všetko z rovnakej politickej strany. A aj napriek tejto skutočnosti sa vedenie mesta sťažuje, že nestíha a nevie kde mu hlava stojí. Každému človeku z radnice a mestského úradu sa však kúpilo za mestské peniaze drahé luxusné auto, pretože kto by to kontroloval?

O rovnakých menách a pár rodinách sú aj rozťahujúce sa vilové štvrte. Všetci vedúci úradníci a majitelia spriatelených firiem bývajú pekne vedľa seba v obrovských domoch a už sa čaká iba na to, kedy si vymyslia vlastné náboženstvo a postavia chrám. Vytvorili si vlastnú komunitu a sú medzi sebou už tak pokrižovaní, že nikto nevie kto je s kým otec a syn. Kto komu spí s mužom, alebo so ženou. Chodia na spoločné dovolenky, majú zároveň stavebné či právnické firmy a veselo si dohadzujú kšefty, dávajú do daru ďalšie nehnuteľnosti a nikto mimo nich ich nezaujíma.

V celoslovenskej súťaži primátorov a vedúcich pracovníkov oddelení mestských úradov o cenu najväčšieho množstva výhovoriek, je už pravidelným víťazom Spišská Nová Ves.

Chodníky na sídliskách neexistujú už roky. Autá totiž stále parkovali aj na chodníkoch, tak načo si ničiť na obrubníkoch kolesá. Ľudia s kočiarmi alebo invalidnými vozíkmi majú doporučené ostať doma, pretože na bezbariérové prístupy neostalo miesto, ani peniaze. Vraj invalidov tu aj tak nežije toľko, aby sa im venovala nejaká pozornosť. Výhodou zničených a zanedbávaný ciest je to, že na žiadny úsek nie sú potrebné retardery. Diery vo vozovke postačia. Do tých väčších sa chodia kúpať Rómovia z okolitých osád, ktoré vyrástli v lesoch. Sú však ponorené v odpadkoch, ktoré sa pri búrkach valia dolu kopcami až do riek a jazier. Každý občan, ktorý sa akokoľvek vyjadruje k sociálnym otázkam, k politike a má rád svoju krajinu, je označený za rasistu a za vytiahnutie slovenskej zástavy sa dokonca sedí v base na doživotie.

Obytná zóna bola zrušená a deti sa musia hrať iba doma, aby ich neohrozil nejaký pretekár, ponáhľajúci sa na okruh na parkovisku niektorého z tridsiatich supermarketov v meste a dúfa, že mu vystačí benzín a neodpadne lepiacou páskou prilepený spojler. Pluhy si neodpočinú ani mimo zimného obdobia a pravidelne ich vidieť odhŕňať obrovské kopy psích hovien a špakov medzi bytovkami, aby bolo jasné, kde sú ešte trávniky. Sú totiž raritou, ktorá nepodľahla parkoviskám tak, ako všetky detské ihriská.

Mestských policajtov nahradili voskové figuríny, pretože majú rovnaké nasadenie, rozum a vyjadrovanie. Ušetrí sa na nákupoch vybavenia do posilňovne, na stravu, ošatenie, benzín a muníciu, pretože nikde sa nenašla ani jedna zmienka o tom, že by niekedy mestský policajt v službe použil strelnú zbraň.

Dobre sa darí krčmám zriadeným na mestskom úrade, na radnici, aj v budove mestskej polície. Aby sa zamestnanci týchto úradov nemuseli ponáhľať domov a mohli svoje neresti pestovať v práci, alebo ihneď po nej.

Z predávania drog sa stalo vážené povolanie a leniví kriminalisti si tak môžu nečinne piť kávu a prizerať sa. Pervitín sa tak predáva bežne v obchodoch s potravinami, aj v baroch, reštauráciách a krčmách. Hostia tak nemusia tajne odbehovať na záchod, aby si tam prepudrovali nosy. Zároveň sa skoncovalo s kadejakými párty po domoch a bytoch.

Kinder gangy šli vekovo opäť nižšie a tak večer v parkoch, na ihriskách, školských dvoroch a tmavých miestach vidieť už desaťročné deti s fľašou pálenky, jointom, bluetooth reproduktorom, ktorí kričia nadávky na starších ľudí a svojich rodičov ani poriadne nepoznajú. Tí sa totiž vyhovárajú, že kvôli práci na deti nemajú čas. Ani keď prídu domov ožraté, sfetované, zbité, tehotné… . Jediný prejav rodičovskej pozornosti a lásky k dieťaťu je kúpa mobilu alebo tabletu.

Dievčatá, prezentujúce svoje povolanie ako “modelka na instagrame” či influencerka, majú plastikami už tak zdeformované tváre, že museli niekoľkokrát meniť občiansky preukaz a pery už majú takých rozmerov, že nie je jasné, či sú to ešte stále ústa, alebo už len púzdro na penisy. Chlapi sú vzrastom o polovicu menší ako ženy, minú viac na lak na nechty, aj na mejkap, kaderníka či barbera. Tí majú svoje prevádzky otvorené v každej druhej budove, spolu s kšeftármi s fejkovým značkovým oblečením. A tak všetci chlapi chodia rovnako ostrihaní, rovnako oholení, v rovnakých autách, oblečení v rovnakých značkách, preťahujúci rovnaké ženy.

Bezdomovcom, ktorí bojovali o svoje vlastné výsostné územie, im bolo vyhovené. Mesto im plne prenechalo celý park na námestí. Turisti si tak môžu fotiť osraté trávniky, lavičky, kríky, stromy či osoplené a očúrané steny kostola. Na každej lavičke je položená igelitka, krabicové víno, noviny a sople. Výhodou výkalov v parku je existencia nových rastlinných druhov, ktoré na mieste vyrástli vďaka množstvu hovien, moču, sopľov a slín.

Budova Reduty sa dávno rozpadla, pretože peniaze bolo treba na dôležitejšie veci. Vedenie mesta však situáciu upokojuje tým, že každý rok urobí pred ruinou Reduty klzisko. A ľudia samozrejme tlieskajú.

Predané sú všetky budovy, pozemky, vodné plochy a na bazoši figuruje posledný inzerát – “Radnica v Spišskej Novej Vsi na predaj”. Nič sa roky nezveľaďuje, ak nerátame domy a dvory tých pár vyvolených ľudí pri moci, ktorí si tu delia medzi sebou peniaze a vyhrávajú zákazky.

Mesto sa topí v plaste, odpadkoch a už dávno sa odpad netriedi. Načo? Všetko to ide na obrovský kopec na kúdelníku, na ktorom sa v zime sánkujú deti. V najvyšších polohách na kúdelníku pobehujú kamzíky a hniezdia orly. Medzi bytovkami sa povaľujú staré postele, zárubne, stoličky, skrine, záchody, sklenené výplne okien. Ľuďom je to jedno a už svoje bezohľadné správanie neobhajujú ani tým, že predsa platia dane, tak im majú predstavitelia mesta prísť utrieť aj zadok. Odpad sa teda vyhadzuje priamo z okien a balkónov.

Chlapi stále hromžia a nadávajú na život, systém a politiku. Všetko je pri krčmových stoloch na hovno, no ani sa nepokúsili o to, aby niečo vo svojom okolí zlepšili, skrášlili, alebo aby niekomu pomohli. Ľudia sa zo zahraničia do mesta vracajú iba vtedy, keď potrebujú zubára a ukázať, ako sa v cudzej zemi majú perfektne. Aké majú auto, šperky, oblečenie. No vidieť na nich, ako tam živoria, nechávajú si srať na hlavu a znášajú nadávky a urážky od zahraničného šéfa. Za peniaze všetko. Aj dôstojnosť je napredaj. Slováci sa zároveň vo svete stali tými najväčšími ožranmi a špekulantmi. Hneď po Čechoch.

Na pokeci na azete sa stále chatuje a mladé dievčatá z mesta sa tam ponúkajú za peniaze. Rodičia sú kvôli tomu na svoje dcéry hrdí a obdivujú ich ochotu osamostatniť sa a zarábať si na seba. A mladí chlapci sa stále snažia pôsobiť ako rapové hviezdy, no ešte nič nenahrali. Jediné, čo stále pestujú, je vulgárny slovník a predstava, že drzosťou a lenivosťou spravia dieru do sveta, ako ich sfetované idoly z hudobného sveta. Spišská Nová Ves má zároveň najviac trénerov, výživových poradcov a koučov na obyvateľa.

A starí ľudia? Samozrejme že sa im z elixíru života neušlo. A tak sedia doma a porovnávajú svoje mladé časy so súčasnosťou. Neuvedomujú si však, že za celou touto situáciou stojí nezáujem ľudí o politiku a veci verejné. Pretože to oni majú v rukách možnosť voliť, kontrolovať, klásť otázky, zaujímať sa.

A takto sa žije v roku 2150 v meste budúcnosti. Žiadne napredovanie, žiadna modernizácia, žiadne zveľaďovanie hospodárenie. Stále iba kšefty, riťolezectvo, pózerstvo, ľahostajnosť, sľuby.

Pin It on Pinterest

Share This