Trochu si zaspomínam na časy minulé. Na časy, keď tie detské dobrodružstvá a partie mali bližšie k Foglarovkám, Slávnej päťke, alebo k Trom pátračom. Nie ako dnes. Detstvo ovládané prostoduchými rapovými textami a egotripmi – zbožňovanie a obdivovanie seba samého.
Sídlisko žilo hrou. Šantením, naháňačkami, posedeniami s rodičmi a susedmi. Vonku na lavičkách. A zdá sa mi, že tí susedia mali k sebe bližšie. Mohli si potom chodiť navzájom požičiavať chýbajúce ingrediencie do varenia 😀 Deti sa učili jazdiť na bicykli, korčuliach, skateboardoch či kolobežkách a malo to tú pravú atmosféru obytnej zóny. Bolo to naozaj o slove SÍDLISKO. Pretože, sídlisko – sídliť – osídľovať, by malo byť hlavne o ľuďoch. Nie o autách a zdutých šoféroch, ktorí popri trúbení na deti zabudli, že boli tiež deťmi. A čo všetko sa navystrájali.
Vyrastal som na sídlisku Západ 1, preto sa moje spomienky týkajú tejto oblasti. A aj toto sídlisko kedysi žilo loptovými hrami. Medzi panelákmi, na školskom dvore, na trávnikoch, ktoré ešte neboli tak posiate psími hovnami. Hrali sme na týchto trávnikoch medzi bytovkami futbal a ako bránka postačili nejaké dva predmety ako náznak tyčiek. Volejbalku sme si odbíjali v kruhu, alebo ponad “prakere”, ktoré boli vedľa bytoviek. Lopta sa odbíjala aj o bočné steny panelákov – futbalka, volejbalka, alebo tenisová loptička. Tá sa občas zasekla medzi panely a už tam tak ostala. Niekedy sme sa pretekali, kto tenisovú loptičku vyhodí na vyššie poschodie, alebo až na strechu. Hral sa baseball, alebo hokej – na malej ploche vedľa Kollárskej 4, kde sa dokonca rodili dnešné novoveské hokejové hviezdy. Už vtedy ako deti vynikali nad ostatnými.
A loptové hry vs. autá? Občas sa stalo, že lopta vletela do zaparkovaného alebo idúceho auta. Ale nepamätám si, že by z toho niekto robil pohromu. Najhoršie bolo, keď tá lopta vletela pod auto a to loptu rozpučilo. Bolo po hre. A ako som spomínal, toto bol duch sídliska. Detský krik, smiech, hry, guma, céčka, guličky, naháňačky, schovávačky. Nikto nenadával, že počuť loptu. Žiadne zduté ksichty na balkónoch. Alebo že je krik v pieskovisku, na ihriskách, na preliezačkách, na šmýkačkách. Aj keď pár uhundraných jedincov sa našlo aj vtedy.
Väčšina z týchto miest na hranie už neexistuje. Jednoduché kovové prvky nahradili drahé moderné ihriská, ktoré nie sú ani osvetlené a aj keď sú nové, tak už chátrajú. Stavajú sa nové moderné multifunkčné ihriská, no oplotené, zamknuté a za poplatok. Medzi činžiakmi sa nehrá. Ľudia chcú ticho.
V tej dobe hier našlo mnoho detí lásku k športu. Objavili v sebe talent a ochotu športovať ďalej. Chodiť na krúžky, do športových tried, na súťaže. Dával sa im priestor. A naozaj vznikali aj obrovské talenty, ktoré sa presadili vo vrcholovom športe. Už počas školy sme sa chodili pozerať na rovesníkov do športovej haly, na zápasy a turnaje. Vychovalo ich mesto, ulica, športové triedy… . No dnes je jednoduchšie hráčov nakupovať. Nie vychovávať.