VPLYV MEŠKAJÚCEHO VLAKU NA SPRÁVANIE ĽUDÍ

Rýchlik zo Spišskej do Košíc meškal 19 minút a aj vďaka tomu som ho stihol. Nebral som to tragicky, no nepríjemné to určite bolo pre tých, ktorí potrebovali prestúpiť v Margecanoch alebo Kysaku. Za výluky a meškanie však nemôžu ani ženy za okienkom, ani výpravca, ani sprievodca.

Vybral som si vagón s kupéčkami, aby som mal väčší kľud. Zapojil som mobil do zástrčky a pustil sa do práce. Hodina cesty bola tak akurát na všetky úkony, ktoré som musel dokončiť. Keď sa však za Margecanami vo vlaku ozvalo upozornenie, že meškáme 20 minút, tak sa z vedľajšieho kupé začali ozývať nadávky. Jeden z chlapov dokonca vyšiel do uličky a kričal na celý vagón, ako bude trhať hlavy, ako to môže všetko jebať a začal sa naťahovať za brzdou. Ešte dobre, že ho jeho spoločník napomenul, aby to nerobil. Nadávky však neustávali. Na vlak, na sprievodcu, na krajinu, na všetko. Pretože nadávať je vždy jednoduchšie, ako sa nad situáciou najprv zamyslieť. A či za ňu naozaj môže sprievodca a personál vlaku.

Nakoniec sme do Kysaku dorazili živí a zdraví a ukričaný magor vystúpil tiež. Samozrejme krik aj na stanici. Vo vlaku zrazu ostalo príjemné ticho.

Čo v takýchto situáciách robiť? Čo s takým človekom? Keby niekoho vo vlaku napadol, tak jasné, že treba zakročiť. No keď tam kričí ako blázon, tak je ťažké niečo urobiť a neprísť do konfliktu, ktorý by sa mohol skončiť zle.

Aj pandémia ukázala mnohé negatívne ľudské vlastnosti. Kvôli vládny nariadeniam, príkazom, zákazom a obmedzeniam mnohí nadávali napríklad predavačkám, obsluhe, učiteľom, policajtom, vojakom, šoférom … , aj keď za to nemohli. No ľudia zrazu dostali odvahu ku všetkému sa ozývať, každému nadávať a vyhrážať sa, lebo veď “slobodaaaaaa”, tak si myslia, že môžu všetko. Že nič a nikoho netreba rešpektovať a už vôbec nedodržiavať predpisy a nariadenia, s ktorými oni nesúhlasili. Poniektorí si asi myslia,, že kým sa niečo schváli, tak sa treba chodiť po bytoch každého človeka pýtať zvlášť, či súhlasí. A to je ten egoizmus. Bez spolupatričnosti. Bez uvedomenia si, že každý sme súčasťou spoločnosti a žijeme medzi ostatnými ľuďmi. Že tu nie je každý sám za seba.

Mňa sa napríklad tiež nikto nepýtal, či súhlasím so všetkými pravidlami cestnej premávky, s dopravným značením, so zákonmi a predpismi. No dodržiavam to, pretože nejak fungovať ako celok musíme.

Pin It on Pinterest

Share This