Asi nič nedokáže v človeku uchovať spomienky a vyvolať ich tak, ako hudba. Zaznie nejaká skladba a vynorí sa vám spomienka na konkrétnu situáciu, udalosť, človeka. Na lásku, na šťastné chvíle, na sklamanie, na smútok, na rôzne zážitky. Bez hudby by bol život o dosť chudobnejší.
Hudobné nástroje a možnosť uchovať melódie v notovom zápise, sú zázrakom. Je to jeden z tých dobrých ľudských vynálezov.
Hudbu som nosil stále so sebou. Na kazetách, vo wolkmene, neskôr na CD v diskmene, potom v mp3 prehrávači alebo v mobile. Hudbu som obdivoval a hudbe som sa kedysi venoval. A je to veľmi zaujímavý pocit nájsť po čase starý mp3 prehrávač, nabiť ho, zapichnúť doňho slúchadlá a pustiť si ten starý playlist, ktorým som kedysi žil.
Už som na mnohé skladby aj zabudol. Našiel som dokonca svoje zabudnuté štúdiové nahrávky. Našiel som spomienky. Vrátil som sa v čase ku konkrétnym situáciám, k cestám domov, jazdám autobusom, metrom, električkou. Vrátilo ma to k starým láskam, bolestiam, sklamaniam. K spomienkam na bývalú prácu, na bývalé kamarátstva, na bývalé adresy. Uvedomil som si, že ten život nie je až taký krátky, ak má človek množstvo spomienok. A že sa mnohokrát vynoria za hudobného doprovodu. Niečo podobné v človeku vyvolávajú vône. Zrazu niečo zacítite. Šampón, parfum, vôňu z pekárne, reštaurácie, kaviarne, v obchode s potravinami či staré kupé vo vlaku s koženými sedačkami a viete, že tú vôňu odniekiaľ poznáte. Len si neviete často spomenúť odkiaľ, od koho a s čím sa tá spomienka spája. Pri hudbe je to iné. Tam sa väčšinou vynorí konkrétna spomienka. Aspoň u mňa je to tak.
Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí umožnili hudobníkom skúšať vo svojich priestoroch, garážach, provizórnych skúšobniach. Vďaka všetkým, ktorí dokázali tolerovať zvuky z týchto skúšok kapiel.
Vďaka všetkým učiteľom hudby a spevu za to, že sa venovali a venujú šikovným talentovaným deťom a že ich vedú k umeniu. Že to v našom meste nevzdali a stále učia hre na klavír, flautu, gitaru, harmoniku, husle a na mnoho ďalších nástrojov.
Vďaka všetkým ľuďom, ktorí sa tu podieľali na kultúrnych podujatiach a dali priestor a príležitosť našim spevákom a skupinám. Že uprednostnili ich a dali im možnosť ukázať sa na pódiu. Sám dobre viem, aké to je chodiť po vystúpeniach alebo učiť sa hre na hudobný nástroj. Škoda, že som na to nemal pevnejšiu vôľu a pri klavíri som nevydržal trochu dlhšie.
Vďaka patrí Rišovi Gužákovi, ktorý bol kedysi jediným človekom schopným ozvučiť väčšiu akciu v dekáči, ale aj vonku. Vždy sme volali jeho. U Riša v štúdiu Runner mnoho hudobníkov nahralo svoj album, alebo aspoň pár skladieb. A poviem vám, je to skvelý pocit môcť svoju tvorbu uchovať na hudobnom nosiči. Nahrávať v štúdiu a odniesť si so sebou vlastné CD, alebo dokončený album. My ako skupina Pouličná zmes, kde každý z členov prispel svojim textom a hlasom.
Skvelý pocit navzájom sa všetci poznať, chodiť na rôzne podujatia, koncerty, vystúpenia.
Nech žije hudba.