S OLIVEROM BUZOM O PRÍRODE, O POLITIKE A O LESOCH MESTA SNV

Rád píšem o rôznych zaujímavých ľuďoch, ktorí Spišskú Novú Ves niekam posúvajú. A dôležitou a obľúbenou súčasťou nášho mesta sú aj lesy. Okolitá príroda. Možnosť vypadnúť mimo asfalt, betónové múry, displeje, reklamy, hluk motorov a užiť si ticho, vôňu stromov, prísť na iné myšlienky a rozhýbať sa. A niekto sa o toto prírodné bohatstvo musí starať, aby tu ostalo aj pre ďalšie generácie. Buď kvôli pracovnej povinnosti, alebo z lásky k prírode, ktorú si človek buduje odmalička.

Oliver Buza je lesníkom a od roku 2018 aj predsedom Dozornej rady v Lesoch mesta SNV. A je fajn mať na takejto pozícii niekoho, kto lesu rozumie, naslúcha mu a nie je preňho predmetom pochybného biznisu. Mnohí Olivera poznáte aj ako vášnivého turistu, športovca, novinára, mestského poslanca či milovníka dobrého piva. Venuje sa aj svojim dvom synom, ktorí snáď v sebe uchovajú otcovu lásku k prírode a starostlivosť o ňu.

Oliver ma previedol aj lesníckym náučným chodníkom Diana, ktorý odporúčam aj ako výuku pre deti priamo v prírode. Hravou formou, mimo displeja, monitora, či stien učebne.

Čo pre teba znamená les a samotná príroda?

“Les je chrám pokoja. Už od mala mi hlavne môj dedo a neskôr otec vštepovali lásku k prírode. Akosi automaticky som si zvolil lesnícku strednú školu a po jej vyštudovaní som začal pracovať v Lesoch mesta SNV, kde som už 28 rok. Napriek tomu každý deň zisťujem, že príroda ma dokáže fascinovať, že dokáže prekvapovať a nikdy ma neprestane udivovať. Svojou rozmanitosťou, veľkoleposťou a hlavne svojim rozmerom. Ten sa nedá nijako zmerať, ten sa dá len cítiť. A byť v tom súzvuku je niečo, čo sa deje tak trochu mimo ľudské chápanie. Vďakabohu.”

Aká je disciplína návštevníkov v lese? Správanie sa turistov sa zlepšuje, alebo zhoršuje?

“Myslím si, že správanie ľudí sa pomaličky ale iste zlepšuje. Hovorí sa, že prostredie vychováva a myslím si, že je to pravda. Rozbehli sme mnohé aktivity, aby sme ľuďom spríjemnili čas, ktorý v lese trávia. Vybudovali sme altánky, umiestnili do nich odpadkové koše, namontovali drevené stojany na bicykle. A čuduj sa svete, ľudia hádžu odpadky do košov a bajky umiestňujú do stojanov. Všetko však chce čas. V každej spoločnosti sa nájdu vždy jedinci, ktorých nezmeníš. Stále prehrávame boje s čiernymi skládkami, zapojili sme do toho mestskú políciu, vymysleli systém fotopascí, no vynaliezavosť niektorých ľudí nemá hraníc. Bolo by však nesprávne vzdať to, i keď poradiť si s tým bude veľmi náročné.”

Čo sa počas tvojho pôsobenia v Lesoch mesta zmenilo a zlepšilo? Čo sa ti podarilo na rozdiel od bývalého vedenia vymyslieť, urobiť, zmeniť?

“To je na dlhú debatu. Bolo obrovskou chybou, že v roku 2007, kedy sa v meste dostal k moci SMEROVALEC na čele s vtedajším primátorom Voľným, sa do Lesov mesta vkradla politika. Dovtedy Lesom šéfovali lesnícki odborníci, snáď nik nikdy nespochybní odborné kvality lesných inžinierov Čekovského, či Štefánika. Po nástupe dnes už nebohého pána Sakmaryho, ktorého “vyhrabali” až z kancelárií štátnych lesov v Košiciach, sa začali v LM SNV diať veci. A viete prečo až z Košíc? Vedenie mesta jednoducho nenašlo v našom meste človeka, ktorý by bez mihnutia oka vyhodil z LM SNV 10(!!!) lesníckych odborníkov. Čistka ako vyšitá. Papierik s ich menami sa stal legendárnym. Tento košický spasiteľ, ktorý rád požíval lacnú borovičku u Vinca a o jeho intelekte kolovali chýry, to však bez mihnutia oka spravil. A v lesoch nastalo obdobie temna. Lesom šéfovala dvojica, ktorá si za chvíľu vyslúžila trefnú prezývku PAT a MAT. Jediným šťastím pre lesy samotné bolo to, že lesnícke úseky ostali v správe lesníkov. Na to si siahnuť nedovolili. A keď sa už ani primátor na túto komédiu dívať nemohol, rozhodol sa zakročiť a do funkcie nanominoval pána Petka. Ten navonok situáciu upokojil, no veľmi sofistikovane a “zákonne” drancoval LM SNV ďalej. Až voľby 2018 priniesli zmenu. Ku cti terajšieho primátora slúži, že bolo vypísané riadne výberko (asi jediné, ktoré bolo “ozajstné”) a riaditeľom sa stal jeho víťaz. Osobne si myslím, že nastali dramatické zmeny smerom k lepšiemu. Zlepšila sa komunikácia s občanmi. Ja osobne som stál za zrodom a som doteraz adminom FB stránky LM SNV, ktorá informuje občanov tohto mesta, čo sa v “ich” lesoch deje. Osobne som sa podieľal na znovuzrodení mimoriadne populárneho lesnícko-náučného chodníka DIANA, ktorý má hlavne v lete priam excelentnú návštevnosť. Vybudovali sme cyklotriálové trate, staráme sa o bežecký areál GRAJNÁR. Okrem toho sa do čela Lesov vrátila odbornosť a ja pevne verím, že rok 2007 bol posledným, kedy o lesoch rozhodla politika a nie odbornosť.”

K čomu ťa to ťahá viac? K lesu, alebo k politike?

“Hovorí sa, že politika je pánske huncútstvo a je to pravda. Myslím si však, že ak by sa každý venoval oblastiam, ktorým sa rozumie, že by to dávalo zmysel. Bohužiaľ sme však často konfrontovaní s tým, že to tak nie je a potom to niekedy vyzerá, že pravá ruka ani len netuší čo robí ľavá. Dôležitým faktorom je tímovosť. Podľahnúť egu, že ja viem najlepšie všetko, je cestou do pekla. Je fajn po všetkých tých zasadnutiach v kluboch, výboroch, komisiách, zastupiteľstvách vyjsť si len tak do chrámu lesa, kde vládne harmónia. Príroda ti neklame do očí, nepodráža nohy, neintriguje, neosočuje a neohovára poza chrbát. Je fajn si to uvedomiť, pozrieť sa do zrkadla a nájsť svoju tvár. Akákoľvek bude, len nech je vaša, nech na nej nie sú žiadne masky. Fér hra. To mám rád.”

Aké činnosti a aktivity robia LM SNV pre ľudí?

“Na túto otázku som v podstate zodpovedal, určite však LM SNV nechcú zaspať na vavrínoch a chystáme ďalšie aktivity, ktoré ešte viac priblížia les k občanovi, ale aj odborné dovnútra firmy prostredníctvom rôznych projektov.”

Čo by si chcel na záver odkázať/povedať/poradiť ľuďom, ktorí chodia do lesa?

“Aby si uvedomili, že vchádzajú niekam, kde vládnu úplne iné pravidlá, na aké sú zvyknutí z civilizácie. A aby tie pravidlá, ktoré sú veľmi jednoduché, lebo práve v jednoduchosti je krása, rešpektovali a akceptovali. A ideálne by bolo, aby si ich preniesli do svojich rodín a príbytkov. Možno chcem veľa, ale niekde začať treba. A úplne najlepšie od seba.”

Zdieľaj to